Slováci si vlani dopriali rekreáciu viackrát, napriek rastu počtu ciest nedosiahli rekord pred pandémiou
Obyvatelia Slovenska v minulom roku absolvovali takmer 11-miliónov súkromných ciest spojených s prenocovaním. Medziročne to bolo viac o 13 %, no do úrovne rekordného roku 2019 chýbal ešte 1 milión, teda takmer 9 % ciest.
Cestovateľské zvyklosti boli už takmer identické ako pred pandémiou - 64 % všetkých ciest tvorili domáce pobyty a 36 % zahraničné. Podľa Štatistického úradu SR napomohol tomu najmä dynamický medziročný nárast počtu zahraničných pobytov, dlhodobých aj krátkodobých, v priemere o viac ako 30 %. Vyšší počet ciest sprevádzali vlani nižšie počty cestujúcich. Každý si tak vo veku nad 15 rokov doprial v priemere štyri rekreačné pobyty doma alebo v zahraničí s minimálne jedným prenocovaním. Dĺžka pobytov sa medziročne mierne predĺžila zo štyroch v priemere na 4,4 nocí, viac v prospech zahraničných pobytov, na ktorých strávili dovolenkári v priemere 5,9 nocí.
„Cestovanie Slovákov sa v roku 2023 oživilo, avšak stále nedosahovalo predpandemické úrovne rekordov z roku 2019,“ potvrdil pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček. Najvýraznejší nárast pritom zaznamenali zahraničné pobyty, obzvlášť leteckou dopravou. Domáci dovolenkári preferovali kratšie pobyty a ubytovanie skôr v menších penziónoch a v súkromí. „Výdavky na dovolenky vzrástli, a to aj voči roku 2019, čo však prirodzene súvisí s vývojom domácej inflácie. Tieto dáta potvrdzujú rastúcu silu domácností a ich záujem a ochotu o cestovanie, za ktoré sú si ochotné priplatiť,“ priblížil odborník. Predpokladá, že s postupujúcim posunom trendov v spoločnosti a s narastajúcim množstvom voľného času v ďalších rokoch bude takýto vývoj pokračovať. „Podiel odvetvia cestovania a voľného času má priestor rásť aj na samotnom HDP a do dvoch-troch rokov by mohlo prekonať 2-percentnú hranicu,“ očakáva Tomáš Boháček.
Priemerné výdavky na jednu cestu vzrástli medziročne o viac ako 20 % a platilo to pri domácich aj zahraničných cestách. „Pri tuzemských pobytoch Slováci vlani minuli v priemere 202 eur na cestu, pri zahraničných pobytoch až 624 eur. Do pobytov tak investovali približne o 30 % viac ako pred pandémiou,“ priblížila hovorkyňa štatistikov Jana Morháčová.
Zdá sa, že pandémia koronavírusu a dlhšie obdobie zvýšenej inflácie ovplyvnili aj cestovateľské zvyklosti Slovákov. Podľa makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa ukazuje, že Slováci, ktorí cestujú, volia častejšie zahraničie, zároveň je prirodzené, že za hranicami ostávajú dlhšie než na Slovensku, keďže často ide o letné dovolenky s výrazne dlhším trvaním. „Zahraničie je tak pre dovolenkujúcich Slovákov stále príťažlivejšie. Napríklad také Taliansko, Chorvátsko či Španielsko už prekonali počet ciest Slovákov z predkovidového roku 2019. Napomáha tomu aj dobrá dostupnosť týchto destinácií, napríklad letecky, ale aj cenová konkurencieschopnosť,“ uviedol pre SITA Matej Horňák. Ceny v reštauráciách a hoteloch narástli na Slovensku oproti koncu roka 2019 o polovicu, podobne ako v Chorvátsku, ešte o niečo viac to bolo v Česku, avšak v Španielsku či Taliansku bol nárast „iba“ cez 20 %. „Keďže očakávame, že sa hospodárska situácia bude naďalej zlepšovať, aj impulz do oblasti cestovného ruchu bude každým rokom silnejší. Už čísla za rok 2024 ukážu v mnohých štatistikách cestovného ruchu prekonanie predkovidových čísel,“ dodal expert. Úlohou Slovenska je podľa neho vytvárať takú infraštruktúru a imidž krajiny, aby tu domáci a zahraniční turisti svoje voľno chceli tráviť.
Počet domácich pobytov minulý rok vzrástol medziročne o 4,5 % na 7,1 milióna, pričom k hodnotám v roku 2019 chýbalo 8 %, čiže 600-tisíc ciest. Najčastejšie na Slovensku strávili cestujúci 1 až 3 noci. „Tieto krátkodobé dovolenky tvorili tri štvrtiny všetkých domácich pobytov, teda 5,1 milióna ciest, a najviac sa priblížili hodnotám spred pandémie,“ uviedla Jana Morháčová. Dlhodobé pobyty na Slovensku zaostávali za hodnotám pred pandémiou o takmer 20 %. Rovnako ako pred ňou využili Slováci pri domácich cestách viac platené ubytovanie v hoteloch, penziónoch a na súkromí, než ubytovanie u priateľov, známych alebo na vlastných chatách či chalupách. „Platené, prenajaté ubytovanie využilo o 12 % viac osôb ako pred rokom a počet ciest, pri ktorých sa ubytovali cestujúci v súkromí, dokonca prekonalo hodnoty spred pandémie. Tradične sa po Slovensku cestovalo najmä automobilmi, pokryli 80 % domácich pobytov,“ podotkla hovorkyňa. Najnavštevovanejšími boli Bratislava, Vysoké Tatry a okresy Liptovský Mikuláš, Žilina a Banská Bystrica. Spolu do týchto regiónov viedlo 36 % všetkých domácich ciest.
Slováci zrealizovali v uplynulom roku 3,9 milióna ciest do zahraničia, dve tretiny tvorili dlhodobé pobyty. Minuloročná dynamika pomohla krátkodobým pobytom dosiahnuť úroveň roku 2019, dlhodobé pobyty zaostávali ešte o 14 %, teda 400-tisíc ciest. „Pri voľbe spôsobu cestovania do zahraničia vlani najvýraznejšie, o 36 % rástla letecká preprava. Aj naďalej sa v roku 2023 cestovalo najmä autami, podiel týchto ciest už klesol pod 50 %, podobne ako pred pandémiou. V prvých dvoch rokoch krízy tvorila doprava automobilom rekordných 60 a 71 %,“ ozrejmila Jana Morháčová. Najnavštevovanejšou krajinou za hranicami bolo pre Slovákov tradične Česko s 880-tisíc pobytmi, tvorili pätinu zahraničných ciest. Do hodnôt pred pandémiou stále chýbala ešte asi tretina. „Druhou najnavštevovanejšou destináciou bolo Chorvátsko. Slováci sem zrealizovali vyše 424-tisíc ciest, bolo to viac ako pred pandémiou. Ďalšími obľúbenými dovolenkovými destináciami boli vlani Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rakúsko. Nasledovali tradičné letné destinácie Turecko a Grécko,“ dodala Jana Morháčová. Pri cestách do zahraničia lákali obyvateľov Slovenska najviac návštevy miest, ktoré dlhodobo dominujú, a na druhej priečke sú už tradične pobyty pri mori, ktoré oproti roku 2022 zaznamenali nárast o polovicu a dokonca mierne predbehli hodnoty roku 2019. Vlani Slováci absolvovali 1,46 milióna dovoleniek v prímorských oblastiach.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet