Slováci sú v dĺžke PN rekordérmi

23.02.2026 (16:00)

Nie sme chorľavejší, len sa nám nechce vracať do práce. Pozrite si zaujímavé porovnanie, koľko času strávime ako práceneschopní a kto za to zaplatí.

Slovensko podľa dát Sociálnej poisťovne v roku 2025 zaznamenalo citeľný pokles objemu práceneschopnosti. Celkový počet dní strávených na PN klesol zo zhruba 39 miliónov na necelých 35,5 milióna. Ide o významný posun, ktorý naznačuje stabilizáciu po pandemických rokoch aj mierne zlepšenie fungovania systému. Pokles však neznamená, že problém je vyriešený. Kľúčová otázka totiž ani tak neznie, koľko dní sa celkovo „preleží“, ale ako dlho trvá jeden prípad a prečo.

Priemerná dĺžka jednej PN na Slovensku dosiahla v roku 2025 približne 42,5 dňa. Oproti roku 2024 ide síce o mierne zlepšenie, no v porovnaní s Českou republikou je to stále výrazne viac.

U nášho západného suseda bola v tom istom roku priemerná dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti 31,13 dňa. Rozdiel približne 11 až 12 dní na jeden prípad predstavuje systémový rozdiel, ktorý nemožno vysvetliť iba zdravotným stavom populácie.

Pri pohľade na veľkosť pracovného trhu pritom rozdiel v celkovom počte dní PN nepôsobí dramaticky. Český pracovný trh je približne dvojnásobný a podobne je to aj s celkovým počtom dní na PN. Po prepočte na jedného zamestnaného vychádzajú obe krajiny relatívne podobne. Rozdiel teda nespočíva v tom, že by jedna ekonomika niesla výrazne vyšší objem pracovnej absencie, ale v štruktúre týchto dní. V Česku sa rovnaký objem rozdeľuje medzi viac kratších prípadov, na Slovensku sa koncentruje do menšieho počtu dlhších epizód.

• Poistenie pracovnej neschopnosti: Ak ste chorí, buďte doma a liečte sa. Inak riskujete, že prídete o dávky
• Kedy má význam poistenie PN? Aké sú čakacie doby?
• Aké doklady potrebujem pre poisťovňu pri hlásení poistnej udalosti?

Konkrétny problém práceneschopnosti na Slovensku je o to prenikavejší, že ho treba vnímať v širšom kontexte celkovej pracovnej neprítomnosti. Ak sa totiž pozrieme aj na ostatné zákonné dôvody neprítomnosti – dovolenku (20, resp. 25 dní), štátne sviatky, osobné prekážky v práci (7 dní OČR a 7 dní ošetrenie) a rekondičný pobyt – dostávame sa bez započítania PN na približne 50 dní mimo pracoviska za rok. V kombinácii s nadpriemerne dlhou PN to znamená, že slovenský zamestnanec môže byť v prípade choroby mimo pracovného procesu výraznú časť roka. Aj keď nie každý zamestnanec čerpá všetky uvedené dni a nie každý je na PN, kombinácia relatívne vysokého počtu zákonných dní mimo práce a dlhšie trvajúcich PN robí problém pracovnej absencie na Slovensku ekonomicky oveľa citlivejším. 

A práve dlhé PN sú ekonomicky najcitlivejšie. Neznamenajú len viac dní mimo práce, ale aj vyššiu pravdepodobnosť, že sa zamestnanec už na pôvodnú pozíciu nevráti a prejde do dlhodobej neaktivity či invalidity. Pre verejné financie to znamená vyššie výdavky nemocenského poistenia a potenciálne aj vyššie budúce sociálne náklady. Každý dodatočný deň PN je priamym finančným nákladom – najskôr pre zamestnávateľa formou náhrady príjmu a následne pre systém sociálneho poistenia. Riziko prechodu z dlhodobej PN do trvalej neaktivity nie je na Slovensku zanedbateľné. Krajina je naviac už dnes štátom s druhým najvyšším podielom poberateľov dôchodkov (vrátane dôchodkov v starobe, invalidite, nezamestnanosti či v pozostalosti) na populácii v EÚ, čo naznačuje vysokú mieru pasívnej záťaže systému.

Od roku 2026 sa v rámci konsolidačných opatrení predlžuje obdobie, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Časť finančného bremena sa tak presúva zo systému priamo na firmy. Pri väčších zamestnávateľoch sa aj relatívne malý rozdiel v priemernej dĺžke PN násobí do výrazných rozpočtových položiek. Dlhá PN pritom nie je len mzdový náklad. V priemysle znamená reorganizáciu zmien, vyššie nadčasy a tlak na produktivitu či bezpečnosť práce. V službách rastú náklady na dočasné kapacity, outsourcing alebo interné presuny. Dlhšie trvajúca PN zvyšuje riziko straty kvalifikácie a kontinuity výroby či projektov. V regiónoch s napätým trhom práce sa tento efekt ešte zosilňuje.

Výrazné sú aj regionálne rozdiely. V roku 2025 dosiahla priemerná dĺžka PN v Žilinskom kraji viac ako 50 dní, v Prešovskom kraji vyše 47 dní, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji približne 34 dní.

Šestnásťdňový rozdiel medzi „najkratším“ a „najdlhším“ regiónom ukazuje, že PN nie je iba medicínska veličina. Odráža štruktúru pracovného trhu, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie, možnosti preradenia na ľahšiu prácu aj regionálnu prax v administrácii a kontrole PN. Navyše v regiónoch s nižšími mzdami môže byť rozdiel medzi čistým príjmom z práce a nemocenskou dávkou relatívne menší, čo oslabuje finančný stimul na rýchlejší návrat, najmä ak pracovné podmienky zostávajú fyzicky náročné.

Slovensko pravdepodobne nemá výrazne chorľavejšiu populáciu než Česko. Rozdiel v dĺžke PN skôr poukazuje na kombináciu pracovnej štruktúry ekonomiky, regionálnych nerovností, dostupnosti liečby a nastavenia motivácií v systéme. Ak sa má systém zlepšovať, cieľom by nemalo byť iba znižovanie celkového počtu dní PN, ale skracovanie trvania jedného prípadu. To si vyžaduje lepšiu rehabilitáciu, flexibilnejší návrat do práce a vyvážené nastavenie zodpovednosti medzi štátom, zamestnávateľom a zamestnancom.

Ak sa systém sústredí iba na kontrolu PN alebo na presun nákladov zo štátu na firmy, problém sa nevyrieši, len zdražie. Firma zaplatí viac dní náhrady príjmu, ale zamestnanec sa do práce nevráti skôr. Skutočným testom funkčnosti systému preto nie je počet vystavených PN, ale rýchlosť návratu do práce. Kým bude slovenská PN dlhá, bude drahá – pre verejné financie aj pre ekonomiku.
 


Tweet