Slováci už nedržia peniaze v pančuche

10.11.2011 (11:30)

 

Viac ako polovicu úspor v bankách držíme na termínovaných vkladoch a tretinu nechávame ležať na bežných účtoch.
Na konci 3. štvrťroku 2011 malo obyvateľstvo v bankách uložených 23,1 mld. eur. Najviac peňazí ukladáme na termínované vklady, no pomerne vysoké sumy máme stále aj na bežných účtoch. Priemerný Slovák mal ku koncu septembra v banke uložených 4 254 eur.
Pre drvivú väčšinu Slovákov je dnes úplnou samozrejmosťou mať peniaze uložené v banke. Ľudia ani v horších časoch neprestávajú sporiť a každý ušetrený cent putuje zväčša do banky. „Na konci tretieho štvrťroku 2011 malo obyvateľstvo v bankách uložených 23,1 mld. eur. Medziročne tak prišlo k nárastu stavu týchto vkladov o 7 % a od začiatku milénia dokonca až k ich 2,5-násobnému zvýšeniu,“ uviedla Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Ruku k dielu pritom určite pridal aj koniec roka 2008 a vstup Slovenska do eurozóny, kedy si nejeden Slovák zamenil koruny na eurá pohodlne práve tak, že ich uložil na vkladové produkty jednotlivých bánk. Odvtedy rastie nielen apetít Slovákov po sporení a zhodnocovaní peňazí, ale aj snaha bánk priniesť na trh nové a zaujímavejšie možnosti šetrenia a zhodnocovania
peňazí zároveň.

Niekto má rád bezpečie, niekto je ochotný riskovať
U ľudí v súčasnosti dominujú najmä termínované vklady. „Na konci tretieho kvartálu na nich obyvatelia mali uložených až 13,3 mld. eur, čo bolo až 58 % z celkového objemu peňazí uložených obyvateľstvom v bankách,“ hovorí Eva Sadovská. Prevládajú pritom najmä termínované vklady do 1 roku, no na popularite čoraz viac získavajú aj termínované vklady s viazanosťou dlhšou ako jeden rok. „Môže to byť ovplyvnené
aj tým, že Slováci sú skôr konzervatívnejší a práve preto majú v obľube bezpečnejšie a tradičné bankové produkty,“ dodáva Sadovská.

Sen Slovákov: Mať peniaze poruke, no zároveň ich aj zhodnocovať.
Aj keď termínované vklady lákajú najmä svojím atraktívnym zhodnotením, ľudia ešte stále takmer tretinu svojich úspor v bankách držia na klasických bežných účtoch. Na tých sa pritom priemerné úrokové sadzby pohybujú vo výške 0,01 až 0,05 % p.a. Prečo teda nechávame na bežných účtoch ležať často aj také sumy, ktorých sa nedotkneme aj niekoľko mesiacov? „Každý z nás chce mať svoje peniaze kedykoľvek k dispozícii a zároveň chce, aby mu zarábali. Peniaze na bežných účtoch vieme použiť hneď, keď ich potrebujeme, a preto na nich ľudia nechávajú ležať aj väčšie sumy. Takto uložené peniaze však zarábajú najmenej. Bežné účty však dnes už nie sú jedinou možnosťou, ako mať peniaze kedykoľvek poruke.

Atraktívny 2,5 % úrok s možnosťou peniaze kedykoľvek vybrať aj s nasporeným úrokom nie je predsa na zahodenie,“ hovorí Eva Sagálová, hovorkyňa Poštovej banky. Banka ho má momentálne v rámci limitovaného obdobia v ponuke už tretí rok po sebe, s nezmenenými parametrami, ktoré ani po troch rokoch na trhu nenašli dostatočnú konkurenciu.

Aj lepší vrabec v hrsti môže zarábať viac
Priemerný sporiteľ, ktorý drží svoje úspory na bežnom účte z dôvodu, že ich nechce viazať na klasickom termínovanom vklade, môže prísť takýmto správaním za pár mesiacov aj o niekoľko desiatok eur. „Kým v súčasnosti výnos zo zostatku na bežnom účte v objeme napríklad 3 tisíc eur prinesie klientovi za 6 mesiacov v priemere 15 centov, na neviazanom termínovanom vklade klient s rovnakým objemom peňazí zarobí takmer 27 eur,“ dodáva Sagálová. Peniaze si pritom môže z vkladu kedykoľvek a bez sankčného poplatku či straty úroku v plnej sume vybrať.




Tweet