Slováci veria, že rozumejú peniazom. Dáta však ukazujú opak
Záujem o financie a investovanie medzi mladými na Slovensku rastie, no celkový obraz finančnej gramotnosti a správania populácie zostáva rozporuplný.
Kým stredoškoláci čoraz viac premýšľajú nad investovaním a uvedomujú si jeho význam, veľká časť dospelej populácie stále zápasí so základnými finančnými návykmi, vrátane tvorby rezerv či zvládania nečakaných výdavkov.
Prieskum uskutočnený neziskovou organizáciou Future Generation Europe v spolupráci so spoločnosťou Finax ukazuje, že viac ako dve pätiny stredoškolákov už investuje alebo o investovaní vážne uvažuje. Konkrétne 17 percent má priamu skúsenosť a ďalších 26 percent plánuje začať v najbližších rokoch. V porovnaní s dospelou populáciou ide o výrazne vyšší podiel, keďže medzi dospelými má skúsenosť s investovaním menej ako tretina.
„Stredoškoláci prejavili o investovanie výrazne vyšší záujem ako bežná dospelá populácia, a to, že si uvedomujú jeho dôležitosť, je pre ich budúcnosť veľmi dôležité,“ uviedla Linda Gáliková zo spoločnosti Finax. Zároveň upozornila na kľúčový faktor času, ktorý mladým umožňuje naplno využiť efekt zloženého úročenia aj pri nízkych sumách.
Prieskum zároveň naznačuje, že vzťah k peniazom úzko súvisí s osobnou skúsenosťou. Približne 36 percent stredoškolákov si privyrába brigádou alebo inou formou práce a práve títo mladí ľudia majú o viac ako polovicu vyšší sklon k investovaniu. Podobne aj študenti, ktorí si už vytvorili finančnú rezervu, pristupujú k investovaniu aktívnejšie, zatiaľ čo tí bez úspor o investovaní často ani neuvažujú.
Záujem mladých o financie sa premieta aj do ich očakávaní od vzdelávacieho systému. Až tri štvrtiny stredoškolákov by sa chceli o peniazoch a investovaní učiť viac, než im ponúkajú školy dnes. Táto požiadavka prichádza v čase, keď sa finančná gramotnosť dostáva do popredia aj v rámci medzinárodnej iniciatívy Global Money Week, ktorú na Slovensku koordinuje Národná banka Slovenska.
Práve údaje centrálnej banky ukazujú druhú stranu finančného správania Slovákov. Hoci si približne 75 percent populácie myslí, že financiám rozumie, realita je menej presvedčivá. Len 44 percent respondentov verí, že ostatní Slováci majú dostatočné finančné znalosti, čo naznačuje určitú mieru neistoty aj v sebahodnotení.
Zároveň sa ukazuje, že významná časť populácie má problém so základným finančným zabezpečením. Približne 73 percent Slovákov síce deklaruje, že si vytvára finančnú rezervu, no až tretina priznáva, že má problém vyjsť s peniazmi do konca mesiaca. Takmer štvrtina domácností pritom nemá úspory ani na jeden mesiac výpadku príjmu, čo ich robí mimoriadne zraniteľnými voči nečakaným výdavkom.
Finančné správanie Slovákov ovplyvňujú aj nové technológie. Podľa prieskumu sa 28 percent respondentov obracia pri finančných otázkach na umelú inteligenciu a takmer štvrtina sleduje rady takzvaných finfluencerov na sociálnych sieťach. Tento trend naznačuje rastúci význam digitálnych nástrojov, no zároveň otvára otázky dôveryhodnosti a kvality informácií.
Riziká potvrdzujú aj skúsenosti s podvodmi. Až 79 percent Slovákov sa už stretlo s pokusom o finančný podvod alebo podozrivú investičnú ponuku. Najčastejšie ide o podvodné správy a e-maily, ktoré dostalo sedem z desiatich respondentov, či podvody na online bazároch a falošné telefonáty. Výrazne pritom pribudli prípady, keď sa podvodníci vydávajú za bankárov, čo často vedie k vysokým stratám.
Kontrast medzi rastúcim záujmom mladých o investovanie a pretrvávajúcimi problémami dospelej populácie tak poukazuje na význam systematického finančného vzdelávania. Národná banka Slovenska preto dlhodobo rozvíja vzdelávacie aktivity prostredníctvom projektu 5peňazí, ktoré sú zamerané na rôzne vekové skupiny aj regióny. Výsledky prieskumov naznačujú, že práve kombinácia vzdelávania, praktických skúseností a dostupných nástrojov môže byť kľúčom k zodpovednejšiemu finančnému správaniu v budúcnosti.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet