Slovenská banka - z krízy k zániku

16.05.2003 (00:00)

Veľká hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 1929, sa prejavila v celom československom hospodárstve orientovanom na export a postihla samozrejme aj bankový sektor
Veľká hospodárska kríza, ktorá vypukla v roku 1929, sa prejavila v celom československom hospodárstve orientovanom na export a postihla samozrejme aj bankový sektor. Bola sprevádzaná poklesom výroby, vysokým zvýšením nezamestnanosti, poklesom objemu vývozu, znižovali sa ceny aj mzdy a v neposlednom rade sa zväčšili zásahy štátu do ekonomiky.

Rezonancie krízy
Na Slovenskú banku doľahla kríza v roku 1931. Banke sa rozšíril počet insolventných dlžníkov a tým aj nedobytné pohľadávky. Rapídne jej klesal aj objem vkladov, keďže dôvera vkladateľov k bankám sa tiež znižovala. Banka sa bránila obmedzovaním poskytovania úverov, bonifikáciou vkladov a znižovaním platov zamestnancov. S postupujúcou krízou, krachom jej mnohých obchodných partnerov musela aj Slovenská banka v roku 1931 znížiť vlastný účastinný (akciový) kapitál a odpísať nemalú časť oficiálnych stratových rezerv. Napokon bola nútená na konci roku 1931 požiadať o podporu zo štátneho sanačného fondu, pretože vykázala stratu 50,5 mil. Kč. Ministerstvo financií jej v auguste 1932 pridelilo dlhopisy z toho fondu vo výške 10 mil. Kč a podpornú záruku štátu 15 mil. Kč. Za túto pomoc mala banka znížiť osobnú aj vecnú réžiu, obmedziť počet filiálok, prijať dôverníka vlády a najmä súhlasiť s postupnou fúziou s Tatra bankou. Ak by tieto podmienky nesplnila, mohla sa jej časť podpory odobrať. Keďže Slovenská banka nemala záujem na splynutí s Tatra bankou a na strate svojej samostatnosti, kládla si rôzne podmienky, ktoré rokovania o fúzii predlžovali a oddiaľovali. Chcela napríklad, aby jej boli 4 % dlhopisy sanačného fondu vymenené za hotovosť, straty mali byť zaplatené štátom a napokon banka mala dostať primerané dotácie a odškodné. S týmito podmienkami zasa nesúhlasil štát a fúzia sa neuskutočnila. Rokovania boli obnovené až v roku 1936, to sa však už banka postupne dostávala z krízy. Podmienky ministerstva financií neprijala a rozhodla sa ozdraviť z vlastných zdrojov. Napokon ostala samostatná a napriek problémom v krízových rokoch bola tesne pred druhou svetovou vojnou jednou z najstabilnejších bánk na Slovensku.

Rezonancie vojny
Počas vojnovej Slovenskej republiky sa Slovenská banka ako jedna z najväčších a najstarších bánk na Slovensku stala súčasťou plánu na koncentráciu bánk. Ministerstvo financií chcelo uskutočniť v rokoch 1939-45 rozsiahlu koncentráciu bankového kapitálu, čím by sa kapitálovo posilnili slovenské banky. Slovenskú banku, i keď bola pôvodne určená ako jeden z hlavných koncentračných bodov, postupne z koncentrácie vytlačili hlavne pre jej evanjelický charakter. Napriek tejto nepriazni štátu sa banka počas celého obdobia koncentrácie aktívne podieľala na arizácii (preberaní židovského majetku) a na získavaní účastí v priemyselných podnikoch. Aj preto ostala aj po vojne jednou z najväčších bánk na Slovensku.

Rezonancie politiky
Po skončení druhej svetovej vojny sa Slovenská banka ocitla v nových ekonomických podmienkach. Československú ekonomiku v období 1945-48 by sme mohli nazvať zmiešanou. Bol to pokus zaviesť systém, kde by sa prelínala trhová ekonomika s riadeným a plánovaným hospodárstvom. Na jednej strane sa chceli zachovať základy liberalizmu v ekonomike. Na druhej strane sa zavádzal systém plánovitého riadenia, centralizácie a poštátňovania veľkej časti ekonomiky. Tieto dve dosť protichodné tendencie poznačili vývoj celého ekonomického systému a teda aj bankového sektora. Prvá významná zmena v povojnovom Československu, ktorá mala vplyv na ďalší vývoj bankovníctva na Slovensku, súvisela s poštátňovaním a znárodnením. V októbri 1945 bol vydaný dekrét prezidenta republiky č.102 o znárodnení účastinných bánk. Týmto dekrétom sa poštátnili všetky účastinné banky bez ohľadu na výšku ich kapitálu a stali sa národnými podnikmi. Znárodnenie bánk a ich premena na národné podniky jednoznačne pomohli k zvýšeniu vplyvu štátu na tieto inštitúcie, hoci formálne ostávali samostatnými právnickými osobami. Štát zasahoval do samostatnosti bánk aj kontrolou ich riadenia, keďže napríklad menovanie riaditeľov znárodnených bánk a členov ich dozorných rád patrilo do kompetencie ministra financií. V týchto nových podmienkach sa opäť začali ozývať hlasy na pokračovanie v koncentrácii bánk. Viedli sa debaty koľko a ktoré banky by mali ostať na slovenskom bankovom poli, či by sa mali špecializovať na konkrétnu sféru financovania (napr. banka pre poľnohospodárstvo, priemysel), ale predmetom sporov boli aj samotné názvy bánk.

Demokrati verzus komunisti
Diskusie o budúcnosti bánk boli namáhavé aj preto, lebo na Slovensku v povojnovom období mali hlavné slovo dve politické strany - Demokratická strana a Komunistická strana Slovenska. Tie mali výrazne odlišný názor na budúcu koncentráciu bánk a vôbec na charakter bankového sektora. Demokratická strana chcela ponechať väčšiu pluralitu a samostatnosť bánk na Slovensku. Uvažovala o počte 2 až 3 bánk, pričom jedna z nich mala byť aj Slovenská banka. Na druhej strane komunisti mali jasnú predstavu úplnej centralizácie bankového sektora a jeho podriadení štátnej kontrole. Týmto predstavám vyhovovala jedna monopolná centralizovaná banka na Slovensku. Po dlhých politických bojoch a rokovaniach medzi týmito odlišnými názormi, ktoré prebiehali v rokoch 1946 – 47, sa napokon dohodlo o ponechaní iba dvoch bánk na Slovensku - Slovenskej banky a Tatra banky.

Rezonancia februára 1948
Prišiel však február 1948 a s ním prevzatie moci komunistami. Tým sa otvorila cesta k úplnej koncentrácii bánk podľa predstáv KSS. Už na konci marca 1948 vyšlo vládne uznesenie, ktoré potvrdilo splynutie Slovenskej banky s Tatra bankou a vytvorila sa Slovenská Tatra banka. Týmto krokom sa dosiahla úplná monopolizácia bankovníctva na Slovensku. Z Prahy sa však čoraz častejšie ozývali hlasy na zavedenie jednej celoštátnej banky. Preto ani Slovenskej Tatra banke banke nebola dopriata dlhá existencia. Zákonom č.31/1950 Zb. bola zriadená Štátna banka československá s platnosťou od 1. apríla 1950. Banka začala svoju činnosť ako centrálny emisný ústav od 1. júla 1950. Do tejto banky bola včlenená aj Slovenská Tatra banka. Týmto krokom v podstate Slovenská Tatra banka stratila svoju samostatnosť a zanikla. Po právnej stránke ale nezanikla, lebo nebola vymazaná z obchodného registra a pôsobila ako peňažný ústav v pokoji.

Na záver môžeme povedať, že bankovníctvo na Slovensku po roku 1950 bolo charakteristické totálnym zbyrokratizovaním a zmonopolizovaním bánk, súťaž medzi bankami sa vytratila, čím sa zhoršili aj bankové služby. Trhový princíp sa do nášho bankovníctva vrátil až po roku 1989. S ním prišli aj nové problémy, ktoré však už patria do ďalšej kapitoly vývoja našich bánk.

Autor: Jozef Ryník


Tweet