Slovenská ekonomika rastie len mierne, spotreba slabne
Najnovšie údaje Štatistického úradu o vývoji slovenského hospodárstva za tretí štvrťrok potvrdzujú obraz ekonomiky, ktorá síce rastie, no zostáva výrazne utlmená a bez silnejšieho motoru.
Medziročný rast HDP na úrovni 0,9 % je najlepší v tomto roku, no podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka ekonomika sa stále pohybuje nad nulou, no dynamiku stále nenašla a nedosiahla ani jedného percenta, hoci medzištvrťročne vzrástla o 0,3 %.
Spoločným menovateľom analytických hodnotení je kombinácia opatrnej spotreby domácností, slabej dôvery a externých rizík, ktoré držia výkon hospodárstva pri zemi. Spotreba domácností rástla iba o 0,4 %, čo predstavuje najslabší výsledok za viac ako rok. Podľa Boháčka ide o dôsledok vyššej opatrnosti, menšieho priestoru v rozpočtoch a pretrvávajúcej neistoty o budúcich príjmoch. Tento trend môže byť limitom aj vo zvyšku roka, keďže mnohé odvetvia stoja práve na domácom dopyte. Podobne to vidí aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Domácnosti od začiatku roka čelia zvýšenej inflácii a zhoršujúcemu sa makroekonomickému prostrediu,“ uviedol Horňák. To stláča nakupovanie a motivuje k sporeniu.
Pozitívnejšie sa vyvíjala investičná aktivita, ktorá pridala ekonomike približne jeden percentuálny bod. Jej rast súvisí s rýchlejším čerpaním európskych zdrojov a pokračujúcimi projektmi z plánu obnovy, no podľa Horňáka vidieť aj oživenie investícií v súkromnom sektore. Priemysel sa síce nachádza iba v miernom pluse, no po slabšom období sa jeho výpadky postupne zmierňujú, pričom obnovovanie dôvery v západnej Európe vytvára priestor na stabilnejší externý dopyt.
Najväčším prekvapením tretieho kvartálu bol podľa Horňáka zahraničný obchod. Slovenský export medziročne vzrástol o viac ako jedno percento, kým importy iba o 0,2 %. Vďaka tomu sa zahraničný obchod stal tentokrát ťahúňom rastu. Horňák však upozorňuje, že oslabenie aktivity v zahraničí sa môže s oneskorením prejaviť aj na našom exportnom výkone.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák dodáva, že lepšie čísla treba čítať s opatrnosťou, keďže ich podporila priaznivejšia porovnávacia báza z minulého roka a vplyv fiškálnej konsolidácie zostáva citeľný „Fiškálna konsolidácia, ktorá výrazne zvýšila daňové zaťaženie ekonomiky, tlmí domácu aktivitu aj rast,“ povedal Koršňák.
Slovenský priemysel sa zároveň musí vyrovnávať s obchodnými bariérami, ktoré zasiahli vývoz automobilov do USA. Koršňák pripomína, že hoci letná úprava ciel priniesla časť úľavy, americká protekcionistická politika bude naďalej brzdiť slovenský export. Pomáha aspoň posilnenie pozície na európskom trhu a modernizácia výrobných kapacít.
Výhľad zostáva podľa všetkých analytikov zmiešaný. Boháček hovorí o ekonomike, ktorá zostáva v režime pomalého postupu, bez jasného motora. Horňák očakáva celoročný rast na úrovni 0,7 %, pričom zásadným faktorom bude obrat v Nemecku a efekt uvoľňovania menovej politiky v eurozóne. Koršňák predpokladá, že dno ekonomika prekonala v druhom štvrťroku a v roku 2026 by rast mohol jemne prekonať hranicu jedného percenta, ale upozorňuje aj na riziká v podobe ďalšej vlny konsolidácie, ktorá zasiahne čisté príjmy domácností a živnostníkov.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet