Slovenská ekonomika sa mení, firmy tlačí nedostatok ľudí aj nové technológie
Slovenská ekonomika vstupuje do obdobia postupnej transformácie, ktorú formujú technologické zmeny, tlak na efektivitu aj meniace sa globálne prostredie.
Na konferencii Trendy slovenského biznisu 2026 na to upozornil námestník generálneho riaditeľa Eximbanky Igor Barát, podľa ktorého nejde o náhlu revolúciu, ale o postupný, evolučný proces, ktorý mení charakter priemyslu aj celého hospodárstva.
Jedným z hlavných motorov tejto zmeny je automatizácia a robotizácia výroby. Firmy k nej tlačí kombinácia nedostatku pracovnej sily a rastúceho tlaku na produktivitu a nákladovú efektívnosť. „Podniky sa musia prispôsobovať globálnej konkurencii, čo vedie k rýchlejšiemu zavádzaniu technológií. Výsledkom je vyššia produktivita, ale aj zásadná zmena štruktúry pracovných pozícií,“ vysvetlil Barát. Zatiaľ čo dopyt po rutinných profesiách klesá, rastie potreba kvalifikovaných pracovníkov schopných pracovať s modernými technológiami.
Tieto zmeny sa premietajú aj do širšej štruktúry ekonomiky. Slovensko si síce zachováva silné priemyselné jadro, najmä v automobilovom sektore, no postupne sa rozširuje o segmenty s vyššou pridanou hodnotou. Popri tradičných odvetviach, ako sú strojárstvo, chemický či elektrotechnický priemysel, naberajú na význame IT služby, technologické riešenia či elektromobilita. „Transformácia prebieha, ale skôr evolučne než radikálne. Nové segmenty zatiaľ dopĺňajú existujúcu štruktúru, nie ju nahrádzajú,“ doplnil.
Podobný posun je viditeľný aj v oblasti exportu, ktorý zostáva postavený na silnej priemyselnej báze, no postupne sa diverzifikuje smerom k technologickým a inovatívnym riešeniam. Práve diverzifikácia, či už sektorová alebo teritoriálna, sa stáva kľúčovým faktorom odolnosti ekonomiky v čase rastúcich geopolitických rizík a neistoty na globálnych trhoch. Mení sa aj správanie samotných exportérov, ktorí už nehľadajú len financovanie či poistenie, ale čoraz viac komplexné riešenia pri expanzii na nové trhy. „Mení sa kontext podnikania – rastie dôraz na riadenie rizík a flexibilitu. Eximbanka sa preto prirodzene posúva do role strategického partnera,“ uviedol Barát.
Zaujímavým zistením je, že limitom ďalšieho rastu nie je nedostatok kapitálu, ale skôr kvalita projektov. „Kapitál je k dispozícii, no chýbajú dostatočne pripravené a ambiciózne projekty, ktoré by ho dokázali efektívne využiť,“ skonštatoval. Tento faktor môže brzdiť najmä rýchlejšie presadzovanie inovácií a technologických riešení v praxi.
V dlhodobom horizonte by sa slovenský export mal posúvať smerom k vyššej technologickej úrovni a pridanej hodnote. Krátkodobo to znamená posilňovanie existujúcich odvetví a rozširovanie exportných trhov, v strednodobom horizonte väčší dôraz na inovácie, digitalizáciu a služby a v horizonte najbližšej dekády budovanie znalostnej ekonomiky založenej na výskume, modernom priemysle a energetickej odolnosti.
Kľúčovou podmienkou úspechu však zostáva ľudský kapitál. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov patrí medzi najväčšie brzdy rozvoja. „Vzdelávací systém nedokáže dostatočne reagovať na potreby trhu práce. Máme kvalitný teoretický základ, no slabšie prepojenie s praxou a nedostatok líderských zručností,“ upozornil Barát. Situáciu navyše komplikuje odliv talentov do zahraničia, ktorý oslabuje inovačný potenciál krajiny.
Napriek týmto výzvam má slovenský priemysel podľa odborníkov dobré predpoklady na ďalší rozvoj. Opiera sa o technologické zázemie aj schopnosť adaptácie, hoci tempo zmien zatiaľ zaostáva za najvyspelejšími ekonomikami. Najväčšie príležitosti pritom vidia v oblastiach technológií, inovácií a zelenej transformácie, najmä v energetike, elektrotechnike, IT či obrannom priemysle. „Budúcnosť bude patriť tým, ktorí dokážu investovať do ľudí, inovácií a rýchlo reagovať na zmeny. Flexibilita a kvalita rozhodovania budú rozhodujúce,“ uzavrel Barát.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet