Slovenská koruna naberá podľa Šramka prirodzený smer

Slovenská koruna sa podľa guvernéra NBS Ivana Šramka správa relatívne stabilne a naberá prirodzený smer. "Celková tendencia posilňovania koruny voči euru má svoje odôvodnenie vzhľadom na vývoj zahraničných investícií, rast produktivity, konvergenčné ambície a mnoho iných faktorov, ktoré zároveň vytvárajú priestor aj na jej ďalšie posilňovanie," uviedol na zasadnutí NEF - hospodárskeho klubu Ivan Šramko.

Prvý kvartál tohto roka charakterizovala silná apreciácia, keď sa centrálna banka intenzívne a málo úspešne snažila ovplyvňovať posilňovanie slovenskej koruny. "Investovali sme do toho takmer 3 mld. eur a napriek tomu ten vplyv na trhu nebol až taký silný. Vývoj sme pribrzdili, trend sme však nezmenili," skonštatoval Šramko. Zmenou globálnej situácie sa však neskôr zdroje presunuli do amerických oblastí, koruna depreciovala a NBS intervenovala. Podľa guvernéra centrálnej banky sa potvrdilo, že ideálne pre ekonomiku je, keď vývoj kurzu meny je viac spojený s vývojom ekonomiky.

Šramko na stretnutí opäť zopakoval, že nepovažuje rast reálnych miezd v ekonomike, ako tomu bolo v prvom kvartáli, za udržateľný. Podľa neho však nie je ambíciou centrálnej banky, aby sa verbálne snažila ovplyvniť rast miezd v sektoroch, kde prekročí produktivitu. "Problém však nastane, že takýto rýchly rast miezd v priemysle určite vyvolá aj rast miezd v službách a tento zase rast miezd v ďalších sektoroch ekonomiky. Potom sa tento rast stane rizikovým," zdôraznil Šramko. Podľa predikcií NBS by mala reálna mzda v slovenskej ekonomike vzrásť v rokoch 2005 až 2008 reálne okolo 3,5 %.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý v súčasnosti dosahuje viac ako 5 % HDP, je podľa Šramka krytý priaznivo, a to priamymi zahraničnými investíciami. "Je to deficit, ktorý bude v budúcnosti produkovať," dodal Šramko. Od roku 2008 by mal byť bežný účet platobnej bilancie vyrovnaný a postupne by sa mal dostať do prebytku.

V súvislosti so vstupom do eurozóny guvernér zopakoval, že najväčším problémom bude inflačné kritérium. "Nepoznáme totiž referenčnú hodnotu inflácie, ktorá je stanovená na základe aktuálneho vývoja inflácie v krajinách eurozóny," dodal. Inflačné kritérium je podľa neho zlé a archaicky nastavené. "Vzniklo v čase, keď neexistovala eurozóna, európska centrálna banka a kedy nebola jednotná menová politika v eurozóne," doplnil. Slovensko s tým však nemôže nič robiť a musí to rešpektovať. Aj napriek polemikám o rozpade eurozóny si Šramko myslí, že euro reputačne veľmi získava a nemá zlú budúcnosť.