Slovenské firmy nevyužívajú daňové úľavy na inovácie
Slovenské podniky majú k dispozícii daňový nástroj, ktorý im môže ročne ušetriť aj desiatky tisíc eur, no väčšina z nich ho stále nevyužíva. Reč je o odpočte na výskum a vývoj.
Mechanizme, ktorý má podporiť inovácie a investície do nových technológií. Napriek tomu, že jeho uplatnenie je u nás porovnateľne náročné ako v okolitých krajinách, záujem slovenských firiem zostáva nízky. Podľa analýzy spoločnosti Ayming Slovensko sú v Európe v tomto smere horšie už len Turecko a Belgicko.
„Jedným z hlavných dôvodov, prečo slovenské firmy zatiaľ odpočet na výskum a vývoj dostatočne neuplatňujú, je ten, že ho nepoznajú alebo z neho majú obavy, lebo často mylne predpokladajú, že naň nie sú dostatočne kvalifikované,“ vysvetľuje odborník na daňové stimuly Marek Repko zo spoločnosti Ayming.
Napriek nízkej miere využívania patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré majú v tejto oblasti značný potenciál. Repko vidí najväčšie možnosti predovšetkým v malých a stredných podnikoch, ktoré by mali byť chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky. Práve tie by podľa neho mali mať od štátu väčšiu podporu pri využívaní nástrojov, ktoré znižujú ich daňové zaťaženie a zároveň ich motivujú investovať do inovácií.
Odpočet na výskum a vývoj je síce relatívne nový, no jeho využívanie rastie. Kým v roku 2015 si ho uplatnilo len 49 spoločností, v roku 2024 to už bolo 503 firiem, ktoré takto dosiahli úsporu 48 miliónov eur. Najväčší podiel medzi nimi tvoria malé podniky (36 %), nasledujú mikrofirmy (28 %), stredné (23 %) a veľké spoločnosti (14 %). V prepočte ide o možnosť každoročne ušetriť približne 100-tisíc eur na dani.
Účinnosť odpočtu dokazuje aj analýza Aymingu. Každé jedno euro daňovej úľavy prináša štátu dodatočné investície vo výške 2,5 eura. Zákon navyše zvýhodňuje firmy, ktoré tento odpočet uplatňujú kontinuálne aspoň tri roky. Tým vzniká tzv. medziročná bonifikácia. „Firmám, ktoré pravidelne uplatňujú odpočet na výskum a vývoj, generuje medziročný nárast každoročne v priemere dodatočnú úsporu na dani viac ako 18-tisíc eur. Šikovné firmy takto šetria na dani v priemere okolo 100-tisíc eur,“ dopĺňa Repko.
Slovensko však v porovnaní s Európskou úniou stále výrazne zaostáva v samotných výdavkoch na výskum a vývoj. Kým priemer EÚ predstavuje takmer 2,5 % HDP, Slovensko dosahuje len 1,04 %, zatiaľ čo susedné Česko už prekročilo hranicu 2 %.
Popri odpočte na výskum a vývoj majú slovenské firmy k dispozícii aj ďalší nástroj, a to tzv. patent box, ktorý umožňuje znížiť daň z príjmu až o 50 % zisku pochádzajúceho z duševného vlastníctva. Ide o licenčné poplatky, softvér, úžitkové vzory či predaj produktov využívajúcich vlastné patenty. Z tohto pohľadu je Slovensko podľa medzinárodného hodnotenia Benchmark 2025 v lepšej pozícii ako pri odpočte na výskum a vývoj.
Aj tento nástroj je však podľa odborníkov nevyužitý. „Je veľká škoda, že sa zákonu ďalej nikto nevenuje. Firmy ho uplatňujú iba sporadicky a niektoré obmedzenia ich dokonca odrádzajú. Pritom by to bol ideálny nástroj na podporu inovatívnych firiem,“ hovorí Marek Repko zo spoločnosti Ayming. Podľa neho by odpočet a patent box mali tvoriť vzájomne prepojený mechanizmus. Prvý podporuje vývojovú fázu projektu, druhý jeho komerčné využitie. „Vidím to preto ako premárnenú príležitosť a skôr to pôsobí tak, že namiesto reálne funkčného mechanizmu pomoci firmám sme si len chceli odfajknuť, že takúto možnosť majú,“ uzatvára Repko.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet