Slovensko je na lavici hriešnikov, deficit môže vyskočiť až na 6 % HDP
Slovensko sa podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tótha nachádza na trestnej lavici hriešnikov s nezdravými verejnými financiami.
Odhadovaný deficit za minulý rok sa pohybuje okolo piatich percent HDP, čo je výrazne nad hranicou troch percent, ktorú stanovujú európske pravidlá. Pôvodne pritom vláda sľubovala, že sa pod túto úroveň dostane, neskôr však cieľ zmiernila na 3,5 percenta HDP do konca volebného obdobia. To by si vyžadovalo pokračovanie konsolidácie aj v budúcom roku.
Podľa predsedu rozpočtovej rady je však verejná debata čoraz neprehľadnejšia a z vyjadrení tvorcov rozpočtovej politiky zatiaľ vyplynulo len uistenie, že Slovensko v budúcom roku dodrží európske rozpočtové pravidlá. Takýto prístup však podľa neho automaticky neznamená ozdravenie verejných financií. Upozorňuje, že výdavkové pravidlá boli v prípade Slovenska nastavené chybne už na začiatku, keďže vychádzali z nerealisticky vysokých odhadov budúcich príjmov. Pri takto nastavených príjmoch mali stanovené výdavkové limity stačiť na zníženie deficitu pod tri percentá HDP.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na tento problém upozornila a samotné ministerstvo financií ho priznalo vo svojej oficiálnej správe. Napriek tomu sa odhady príjmov neupravili. Výsledkom sú podľa predsedu rady „nafúknuté výdavkové limity“, ktoré sú v praxi bezzubé. Namiesto poklesu deficitu pod tri percentá by tak Slovensko mohlo vo volebnom roku 2027 čeliť deficitu na úrovni piatich percent HDP, v prípade uplatnenia výnimiek dokonca až šiestich percent.
Takto nastavené európske pravidlá preto podľa neho nemôžu slúžiť ako relevantný kompas pre zdravé verejné financie. Vláda by sa mala držať vlastných, ambicióznejších cieľov a nastaviť jasnú trajektóriu trvalého ozdravovania rozpočtu. Konsolidáciu je podľa neho možné realizovať kvalitnejšie, s menšími negatívnymi dosahmi na konkurencieschopnosť ekonomiky, než tomu bolo v posledných rokoch.
Rozpočtová rada dlhodobo odporúča sústrediť sa najmä na trvalé zefektívňovanie bežných výdavkov, neznižovať investície a v prípade potreby zvyšovania príjmov nezaťažovať tvorbu pridanej hodnoty, teda prácu a podnikanie. Ak by sa Slovensko riadilo iba aktuálne nastavenými európskymi pravidlami, deficity by podľa predsedu rady zostali vysoké a tempo rastu dlhu by sa nespomalilo. „Práve verejné financie sú naším hlavným záujmom a musíme si nastaviť jasnú a sebavedomú trajektóriu k ich trvalému ozdraveniu, pokiaľ ešte táto šanca existuje,“ uzavrel Tóth.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet