Slovensko vstupuje do roku 2026 s dlhom takmer 60 % HDP – ide o najrýchlejšie tempo zadlžovania od pandémie

20.10.2025 (16:30)

Na stabilizáciu dlhu by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,5 % HDP, čo predstavuje úspory okolo troch miliárd eur ročne.

Slovensko vstupuje do druhej polovice dekády s dlhom, ktorý sa nebezpečne približuje k hranici 60 % HDP a podľa aktuálnych odhadov ju už v roku 2025 aj prekročí. Dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2024 úroveň 77,7 miliardy eur, čo predstavuje 59,7 % HDP, pričom len za posledný rok vzrástol o 8,8 miliardy eur. Ide o najrýchlejšie tempo zadlžovania od pandemických rokov 2020 – 2021. Zároveň deficit verejných financií dosiahol 7,2 miliardy eur (5,5 % HDP), teda o 0,6 miliardy viac ako v roku 2023. Tieto čísla jasne naznačujú, že slovenské verejné financie sa nachádzajú v dlhodobo neudržateľnej trajektórii, ktorú zatiaľ vláda nedokázala zvrátiť.

Negatívny trend: fiškálna nerovnováha a slabá štrukturálna konsolidácia

Hoci vláda na rok 2026 deklaruje cieľ znížiť deficit na 4,1 % HDP, realita bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) menej priaznivá. Odhad Rady hovorí o deficite 4,6 % HDP, čo v prepočte znamená približne 6,5 miliardy eur. Bez prijatia ďalších opatrení by sa deficit v rokoch 2027 až 2028 opäť zvýšil k úrovni 5 % HDP. Kľúčovým problémom je, že štrukturálny deficit – teda deficit očistený od vplyvu cyklického vývoja – sa aj po zavedení konsolidačných balíčkov pohybuje okolo 5 % HDP, čo je výrazne nad úrovňou, ktorá by umožnila dlh stabilizovať.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podľa RRZ zlepšila len minimálne – o 0,2 % HDP – čo v prepočte predstavuje približne 250 miliónov eur. Tento výsledok tlmia dodatočné výdavky vlády, ktoré vyvažujú pozitívny efekt samotnej konsolidácie. Ak by sa nepristúpilo k dodatočným opatreniam, hrubý dlh by mohol do roku 2029 prekročiť hranicu 70 % HDP, pričom bez konsolidácie by sa zvýšil až na 72,4 % HDP.

Fiškálna disciplína sa tak opäť dostáva pod tlak. Slovensko už niekoľko rokov prekračuje horné pásma dlhovej brzdy a aktuálna prognóza naznačuje, že dlh zostane vysoko nad limitmi aj v nasledujúcom období. To znamená, že vláda bude musieť podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predkladať opatrenia na zníženie dlhu a obmedzovať rast verejných výdavkov. Realita však ukazuje, že tieto opatrenia majú skôr deklaratívny než reálny charakter – vláda často namiesto šetrenia pristupuje k zvyšovaniu daní a odvodov, čím posilňuje krátkodobé príjmy, no zhoršuje dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky.

Kde sú slabiny konsolidačného úsilia

Vláda do návrhu rozpočtu na roky 2026 – 2028 zahrnula balík konsolidačných opatrení v hodnote 2,3 miliardy eur (1,6 % HDP). Z tejto sumy však len približne polovica predstavuje skutočné úspory – zvyšok tvoria presuny v rámci rozpočtu alebo dočasné efekty, napríklad nahradenie národných výdavkov eurofondmi. RRZ pritom upozorňuje, že približne 40 % konsolidácie stojí na úsporách vo verejných výdavkoch, 30 % pochádza zo zvýšenia daní a odvodov a zvyšných 30 % tvoria ostatné legislatívne zmeny.

Zvýšenie daňového zaťaženia však nie je dlhodobo udržateľné – priestor na rast daní z práce a spotreby je prakticky vyčerpaný. Chýba skutočná reforma transferov a sociálnych dávok, ktoré by posilnili adresnosť a efektívnosť systému. Konsolidácia preto zatiaľ len zmierňuje symptómy, nie príčiny rastúceho dlhu. Navyše, vláda doteraz nepredstavila viacročnú stratégiu, ktorá by ukázala, ako chce v strednodobom horizonte dlh stabilizovať.

Nepriaznivý je aj fakt, že rozpočtový proces v roku 2025 prebiehal v rekordne krátkom čase, čím sa znížila transparentnosť a možnosť odbornej diskusie. RRZ opakovane upozorňuje, že návrh rozpočtu nielenže nespĺňa sankcie dlhovej brzdy, ale ani nedeklaruje konkrétne kroky na ich splnenie. V konečnom dôsledku to znamená, že Slovensko sa naďalej zadlžuje bez jasného plánu, ako sa tento trend zvráti.

Riziká na obzore: obrana, samosprávy, zdravotníctvo

Rozpočet na rok 2026 obsahuje viacero rizík, ktoré môžu cieľ zníženia deficitu ohroziť. RRZ identifikovala negatívne vplyvy v celkovej výške takmer 1 miliardy eur. Kľúčové riziká predstavujú:

• Vyššie výdavky na obranu (226 mil. eur) – najmä v súvislosti s dodávkami stíhačiek F-16 a ďalšou vojenskou technikou.
   
• Deficitné hospodárenie samospráv (212 mil. eur) – komunálne voľby v roku 2026 môžu priniesť tradičný predvolebný rast výdavkov.
   
• Vyššie výdavky na zdravotníctvo (115 mil. eur) – len polovica plánovaných úspor je podľa Rady realistická.
   
• Výpadok daňových príjmov (429 mil. eur) – očakáva sa nižší výber pri daniach z práce, právnických osôb a DPH.

Tieto riziká sú síce čiastočne kompenzované nižšími bežnými výdavkami štátu a nižšími nákladmi na energodotácie, no celková bilancia zostáva negatívna. V praxi to znamená, že ak sa ekonomika nebude vyvíjať priaznivo, deficit môže byť opäť vyšší, než plánuje vláda.

Pozitívne prvky: zmiernenie energetických dotácií a fiškálna koordinácia s EÚ

Medzi pozitívne aspekty vývoja možno zaradiť predovšetkým útlm energetických kompenzácií, ktoré v rokoch 2022 – 2023 významne zaťažili verejné financie. Nižšia potreba štátnej pomoci domácnostiam a firmám v súvislosti s cenami energií umožní v roku 2025 znížiť deficit približne o pol percentuálneho bodu HDP.

Pozitívne možno vnímať aj zavedenie nového fiškálneho rámca, ktorý zohľadňuje reformu európskeho Paktu stability a rastu. Nový mechanizmus limitov výdavkov má potenciál prispieť k dlhodobejšej disciplíne vo verejných financiách, ak sa ho vláda bude dôsledne držať.

Kladom je aj fakt, že Slovensko napriek fiškálnym problémom stále patrí medzi krajiny s relatívne priaznivým profilom splácania dlhu – vďaka dlhším splatnostiam a stabilnému úverovému ratingu. Napriek tomu však rastúce úrokové náklady, ktoré sa do roku 2029 môžu zvýšiť o viac než miliardu eur ročne, postupne zužujú manévrovací priestor vlády.

Budúcnosť: stabilizácia alebo stagnácia

Na stabilizáciu dlhu by Slovensko muselo znížiť deficit verejnej správy približne na úroveň 2,5 % HDP. To by v praxi znamenalo šetrenie alebo zvýšenie príjmov v objeme približne 2,5 až 3 miliardy eur ročne – čo je rozsah, ktorý si vyžaduje zásadné štrukturálne reformy. Bez nich sa bude dlh naďalej zvyšovať a krajina sa bude postupne približovať k úrovniam, ktoré sú z pohľadu dlhovej brzdy kritické.

Slovensko má pritom stále možnosť situáciu zvrátiť – ekonomika rastie síce pomaly, no stabilne, a pracovný trh ostáva odolný. Kľúčom bude dôveryhodný viacročný plán konsolidácie, ktorý by rozložil bremeno medzi výdavkovú a príjmovú stranu rozpočtu, posilnil adresnosť sociálnych dávok a motivoval samosprávy k efektívnejšiemu hospodáreniu.

Ak však bude vláda pokračovať v súčasnom tempe a spoliehať sa na jednorazové opatrenia, Slovensko riskuje dlhé obdobie stagnácie – so slabým rastom, rastúcimi úrokovými nákladmi a obmedzenou schopnosťou reagovať na budúce krízy. Ako ukazuje skúsenosť posledných rokov, ekonomický rast sám osebe už na stabilizáciu dlhu nestačí. Bez politickej odvahy a dôveryhodnej stratégie sa fiškálna rovnováha stane len formálnym cieľom, nie reálnou politikou.


Tweet