Slovenský verejný dlh klesne späť pod 60% HDP najskôr v roku 2032
Vlaňajší slovenský deficit verejných financií bol v Európskej únii podľa aktuálnych informácií Eurostatu štvrtý najväčší po Rumunsku (-9,3% HDP), Poľsku (-6,6%) a Francúzsku (-5,8%). Šesť krajín EÚ27 pritom dosiahlo prebytkové hospodárenie.
Rumunsko so zrejme najrizikovejšími verejnými financiami v Únii v krátkodobom horizonte malo dokonca nedávno problém umiestniť svoje nové dlhopisy na trhu, keď v jednej emisii odmietlo všetky ponuky a jeho riziková prirážka sa pri eurových emisiách pohybuje na úrovni až 400 bázických bodov. Pre porovnanie, na Slovensku je to „len“ okolo 100 bodov.
Slovensko má v porovnaní s Rumunskom zasa o čosi vyššie celkové verejné zadlženie. To ku koncu vlaňajška dosiahlo 59,3% štatistikmi zrevidovaného HDP. V prvom štvrťroku tohto roka však objemným požičiavaním si, v marci aj od bežných ľudí, narástlo späť nad 60%, a spolu s dnešnou aprílovou aukciou Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (634,5 mil. eur prostredníctvom štyroch rôznych dlhopisoch) až k úrovni 63% HDP. Čísla za 1. kvartál však Eurostat zverejní až v júli, za 2. štvrťrok až v októbri.
Podľa prognózy VÚB na najbližšie roky, počítajúcej s postupnou konsolidáciou smerom k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2033, sa naše verejné zadlženie môže dostať späť pod 60% vyžadovaných Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii najskôr o 7 rokov, teda v roku 2032. Dovtedy totiž ďalšie deficity verejných financií budú najprv dlh ešte zvyšovať, a až keď klesnú pod 2,5% HDP (možno v roku 2029), začne sa verejný dlh v pomere k rastúcemu výkonu ekonomiky postupne znižovať.
Znižovaniu privysokých deficitov pritom aktuálne „fúka protivietor“ so spomaľujúcej sa ekonomiky aj kvôli obchodnej vojne USA. Tá sa v júni pretaví do nižších makroekonomických i daňových prognóz a ohrozí tak plnenie tohtoročného cieľa pre schodok na úrovni 4,7% HDP, ako aj potrebný objem budúcoročnej konsolidácie, ktorá by podľa vlani schváleného trojročného plánu mala deficit znížiť na 3,7%. Navyše, na jeseň začnú platiť tvrdé sankcie ústavnej dlhovej brzdy, ktoré by vyžadovali až predloženie rozpočtu s vyrovnanými príjmami a výdavkami, keďže horná hranica dlhovej brzdy je dnes na úrovni 52% HDP.
Graf: Očakávaný vývoj verejného dlhu SR (% HDP)
Zdroj: Eurostat, Ardal, prognóza a interpolácia VÚB
Zdroj: VÚB, Foto: Ivan Sedlák
Tweet