Španielskym bankám prihára'

Autor: Ľudovít Petržala'
15.06.2010 (15:30)

Španielske banky sa pomaly dostávajú do problémov. Majú omnoho ťažší prístup k externým zdrojom financovania, najmä čo sa týka pôžičiek od zahraničných bánk. Tie sú v súčasnosti ochotné požičať len väčším španielskym bankám a aj to len vtedy, ak ručia štátnymi dlhopismi cudzích krajín, predovšetkým Nemecka. Informáciu zverejnil podľa ČTK španielsky denník Cinco Días, ktorý sa odvolal na nemenovaných šéfov dvoch španielskych bánk.'

Keď banke chýbajú peniaze, v priebehu niekoľkých minút si ich môže zaopatriť od iných bánk. Pôžičky na medzibankovom trhu môžu byť jednodňové až ročné. Podmienkou však je, existencia tzv. úverových linkov na iné banky, teda akési povolenie, koľko peňazí a na aký čas si môže jedna od druhej požičať. Viaceré španielske banky podľa všetkého práve o tieto úverové linky prišli.
Koncom mája medzinárodná ratingová agentúra Fitch znížila Španielsku hodnotenie. Konkrétne išlo o zníženie z najvyššej známky (AAA) na známku AA-plus, čo predstavuje pokles o jeden stupeň. Nie je to síce dramatická zmena, ale už aj to bol pre trhy signál, že s krajinou nie je všetko v poriadku.
PIGS (ošípané) je nové pomenovanie pre krajiny, ktoré sú kandidátmi na nie príliš optimistický vývoj ekonomiky, podobný Grécku. Do skupiny patria Portugal (Portugalsko), Itali (Taliansko), Greece (Grécko) a Spain (Španielsko). Deficit španielskych verejných financií bol vlani podľa Eurostatu 11,2 % z HDP, teda ďaleko nad požadovanou trojpercentnou hranicou. Do konca tohto roka ho má Madrid znížiť na šesť percent z HDP.
Zvyšuje sa aj rozdiel v úročení nemeckých a španielskych dlhopisov. Socialistická vláda Josého Luisa Zapatera pristúpila pod tlakom Európskej únie a trhov k výrazným úsporám, ktoré sa dotknú aj platov vo verejnej správe, klesnú o päť percent. Zamestnanci verejného sektora preto vyhlásili 24hodinový štrajk. Od Madridu sa ešte očakáva dôchodková reforma.
Práve v deň štrajku dokonca dve najvýznamnejšie banky – Caja Madrid a Bancaja spolu s pár komunálnymi bankami oznámili svoje spojenie, ktoré je aj označované ako „fusión fría“ (studená fúzia). Hlavným zámerom je zvýšiť likviditu a dôveryhodnosť bánk, aby nenastala situácia, ktorej sme boli svedkami v USA bezprostredne po páde Lehman Brothers. Finančný trh bol vtedy tak výrazne poznačený nedôverou. Banky si neboli ochotné požičiavať zdroje a celý trh bol závislý od centrálnych bánk. Ukázalo sa totiž, že čísla zverejnené vo finančných výkazoch nemuseli odrážať skutočný stav, v akom banky boli. Americký dolár sa vtedy výrazne oslabil. Bankám v USA aj v Európe museli pomáhať vlády.
    Vláda v dohľadnej dobe chce získať cez emisiu dlhopisov aspoň tri miliardy eur. Otázne však je, kto ich kúpi. Domáce vládne dlhopisy nemusia byť pre tamojšie banky zaujímavé, keďže ich podľa všetkého nemôžu použiť ako zálohu. Otázne je aj to, kto by mohol španielskym bankám podať záchrannú ruku. Mohla by to byť centrálna banka alebo by niektoré banky mohli nájsť investora v zahraničí? „V najhoršom prípade by sa ukázalo, že záchranný balíček, ktorý nedávno schválila eurozóna, sa bude aktivovať skôr, než sa čakalo, a nie pre Grécko," hovorí hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora.'


Tweet