Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli vlani medziročne vyššie o 2,7 %
V samotnom decembri inflácia zostala na novembrovej úrovni a ceny tak stúpli o 3 %.
Ceny na záver minulého roka rástli trojpercentným tempom. Medziročná inflácia si tak udržala rast o 3 % z novembra aj v decembri. V priemere za celý rok 2019 tak spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa národného indexu medziročne vzrástli o 2,7 %, teda o 0,2 percentuálneho bodu výraznejšie ako rok predtým. Medzimesačne ceny v decembri oproti novembru klesli o 0,1 %, kým mesiac predtým rástli o 0,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ).
Na medziročnej báze sa zvýšili najmä ceny potravín a nealkoholických nápojov o 5,2 %, ceny vzdelávania o 4,5 % či ceny dopravy o 3,6 % a rozličných tovarov a služieb o 3,5 %. Oproti decembru 2018 však zdraželo aj bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá o 2,9 %, alkoholické nápoje a tabak o 2,5 %, rekreácia a kultúra o 2,4 %, pošty a spoje o 1,8 %, reštaurácie a hotely o 1,5 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 1,3 %, zdravotníctvo o 1 % a odevy a obuv o 0,6 %.
Medzimesačne v decembri oproti novembru sa znížili ceny dopravy o 0,9 %, alkoholických nápojov a tabaku o 0,6 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domácnosti o 0,3 %, potravín a nealkoholických nápojov a odevov a obuvi zhodne o 0,1 %. Zvýšili sa ceny za reštaurácie a hotely o 0,2 %. Na novembrovej úrovni zostali ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá, zdravotníctvo, pošty a spoje, rekreáciu a kultúru, vzdelávanie a rozličné tovary a služby.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v decembri dosiahla 2,9 %, pričom v novembri to bolo 2,7 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v decembri 2,2 %, v novembri bola na úrovni 1,9 %.
Podľa analytičky spoločnosti Wood & Company Evy Sadovskej sa pritom pod aktuálny medziročný vývoj cien potravín zrejme ešte stále podpisuje aj africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. „Svoju rolu ale zohrávajú aj takpovediac mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ale ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace aj ceny agrokomodít na svetových trhoch,“ dodala.
V úvode roka 2020 podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka vstúpia do vývoja spotrebiteľských cien vyššie regulované ceny energií, vzhľadom na ich zvyšovanie aj v minulom roku by však na infláciu mohli mať neutrálny vplyv. Tlačiť na rast cien by však mali ceny ropy a pohonných hmôt. Na druhej strane sa od januára rozširuje zoznam potravín s nižšou DPH. „Predpokladáme, že toto zníženie síce bude minimálne v úvode roka absorbované vo vyšší maržiach, resp. pohltené rastúcimi nákladmi, avšak bázický efekt by už v úvode roka predsa len mohol prispieť i k významnejšiemu spomaleniu dynamiky medziročného rastu cien potravín, keď ceny potravín zaznamenali v úvode minulého roka významnejšie zdraženie,“ tvrdí Koršňák.
Podobne, tlak z dopytovej inflácie by sa podľa neho mal postupne stabilizovať a v priebehu roka by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. „Nižšie dopytové tlaky by tak mali infláciu začať pozvoľne tlačiť naspäť k úrovni 2 %, ktorú však inflácia v tomto roku pravdepodobne zatiaľ ešte neprelomí. Rizikom pre náš inflačný výhľad sú najmä ceny ropy, ktoré by mohla podporiť prípadná eskalácia konfliktov na Blízkom východe, a ktoré by tak mohli výraznejšie navýšiť aj slovenskú infláciu a vymazať tak aj jej očakávané spomaľovanie,“ dodal analytik UniCredit Bank.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet