SR by podľa ČSOB mala prijať verdikt arbitrážneho tribunálu

Príjmy slovenského rozpočtu z existencie ČSOB predstavovali v rokoch 1993 až 2003 podľa hovorcu ČSOB Milana Tománka celkovo 20,427 mld. Sk, zatiaľ čo výdavky SR vo vzťahu k ČSOB zodpovedali doteraz zaplatenému podielu na ozdravení banky v objeme 1,5 mld. Sk

Príjmy slovenského rozpočtu z existencie ČSOB predstavovali bez ohľadu na časovú hodnotu peňazí v rokoch 1993 až 2003 podľa hovorcu ČSOB Milana Tománka celkovo 20,427 mld. Sk, zatiaľ čo výdavky SR vo vzťahu k ČSOB zodpovedali doteraz zaplatenému podielu na ozdravení banky v objeme 1,5 mld. Sk. "Výnosy SR z privatizácie ČSOB boli vo výške 17,1 mld. Sk, daňové odvody 3,04 mld. Sk a dividendy platené Národnej banke Slovenska 287 mil. Sk," uviedol Tománek. Sumu 24,7 mld. Sk, ktorú Slovensko prehralo v spore s ČSOB, by podľa arbitrážneho nálezu washingtonského tribunálu mala SR zaplatiť do 30 dní.

Tománek tiež poukázal na uvažovanú bilanciu výdajov a príjmov štátneho rozpočtu SR z existencie ČSOB. "Bez ohľadu na časovú hodnotu peňazí boli náklady na ozdravenie banky v roku 1993 na úrovni 10,6 mld. Sk, pričom výnos z privatizácie v decembri 1999 bol 17,1 mld. Sk," zdôraznil Tománek. Podľa neho vystihuje rozhodcovský nález rovnovážne rozdelenie nákladov konsolidácie aj výnosov z privatizácie banky a iných výhod medzi akcionárov. "Ide o verdikt, o ktorého spravodlivosti sa nedá pochybovať a s ohľadom na doterajšie príjmy by mal byť prijatý," dodal Tománek.

Ak by sa Slovensko rozhodlo neodvolať proti rozhodnutiu arbitrážneho tribunálu vo Washingtone, sumu by uhradilo až počas tohto roka. "Väčšia časť tejto sumy je k dispozícii v štátnych finančných aktívach vo výške 16 mld. Sk a zvyšok by sa mohol riešiť buď z výnosov z privatizácie, novelizáciou zákona o štátnom rozpočte alebo dohodou na splátkovom kalendári," objasnil minister financií Ivan Mikloš. To, či sa SR proti rozhodnutiu odvolá, však bude podľa ministra financií známe až po preštudovaní 150-stranového rozsudku právnikmi. Lehota splatnosti sumy je do 28. januára 2005. Po tomto termíne by Slovensku plynula trojmesačná lehota na odvolanie. Ak by SR do 28. januára prehratú sumu neuhradilo, záväzok sa bude podľa Mikloša úročiť 5 % p.a.

Spor sa týka konkrétne spoločnosti Slovenská inkasná (SI), ktorá vznikla v roku 1993 na základe medzinárodných dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasní ozdraviť ČSOB od zlých úverov. SI na seba prebrala asi štvrtinu nelikvidných aktív ČSOB za viac ako 10 mld. Sk. Jej najväčšími dlžníkmi sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Martimex alebo Slovart. Za postúpené aktíva zaplatila Slovenská inkasná prostriedkami, ktoré si požičala od ČSOB. Dlh voči nej mala následne splácať z pohľadávok voči týmto podnikom, ktoré ale nevymohla. Keď v roku 1997 Ministerstvo financií SR (MF) odmietlo prevziať záväzky za SI, situácia sa vyhrotila a ČSOB požiadala Slovenskú inkasnú a MF o okamžité splatenie všetkých svojich pohľadávok, vtedy ešte vo výške 13 mld. Sk. Následne sa ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone (ICSID) so žiadosťou o vyriešenie sporu pred arbitrážnym tribunálom.