Stále tá istá pesnička slovenských firiem, ničia ich vysoké ceny energií a daňovo-odvodové zaťaženie
Zamestnávatelia sú sklamaní z prístupu súčasnej vlády. Okrem iného sú nespokojní s tým, ako sa u nás konsolidujú verejné financie. V čase, keď sa opäť otvára téma konsolidácie verejných financií, Klub 500 varuje pred slepou cestou neustáleho zvyšovania daní a odvodov.
Podniky zdôrazňujú, že dlhodobé ozdravovanie verejných financií nemôže stáť len na pleciach zamestnávateľov a zamestnancov. „Namiesto systematických reforiem a racionálneho znižovania výdavkov štátu sa vlády opakovane uchyľujú k jednoduchšiemu, no rizikovému riešeniu. K zvyšovaniu príjmov štátu na úkor produktívnej časti spoločnosti. Takýto prístup však ohrozuje konkurencieschopnosť slovenských firiem ako aj budúci hospodársky rast krajiny,“ upozornil na stretnutí s novinármi výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Vládny konsolidačný balík sa podľa zamestnávateľov zameriava takmer výlučne na zvyšovanie príjmov štátu, pričom zanedbáva možnosti úspor na strane vlastnej prevádzky a optimalizácie nákladov. „Tento jednostranný prístup vytvára nerovnováhu v konsolidácii verejných financií a kladie neprimeranú záťaž na podnikateľské prostredie,“ dodal Gregor.
Neustále zvyšovanie daní, odvodov a zavádzanie nových poplatkov predstavuje podľa Klubu 500 pre podnikateľské prostredie čoraz väčšiu záťaž, a to najmä v čase, keď sa firmy ešte len snažia stabilizovať po sérii ekonomických otrasov. „Pandémia, extrémny nárast cien energií a nestabilné regulačné prostredie už výrazne oslabili ich schopnosť plánovať a investovať. Ak k týmto problémom štát pridá ďalšie daňovo-odvodové zaťaženie, hrozí, že mnohé firmy úplne stratia priestor na inováciu, rast či udržanie zamestnanosti,“ podotkol Gregor.
Firmy podľa neho už stratili v súvislosti s vysokými cenami energií a daňovo-odvodovým zaťažením priestor na rast, naopak, sú už existenčne ohrozené. „Namiesto podpory obnovy hospodárstva sa tak podnikateľské prostredie dostáva pod ešte väčší tlak,“ zdôraznil Gregor. Nadmerné zaťažovanie firiem môže podľa neho viesť nielen k znižovaniu ich investičnej aktivity a konkurencieschopnosti, ale aj k prepúšťaniu zamestnancov, presunu výroby a kapitálu do iných krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím a v konečnom dôsledku k oslabeniu hospodárskej základne, ktorá zabezpečuje zdroje pre verejné rozpočty.
Klub 500 navrhuje, aby vláda pri konsolidácii verejných financií uprednostnila optimalizáciu výdavkov v kľúčových oblastiach prevádzky štátu. Napríklad znížila osobné výdavky vo verejnej správe. „Počet zamestnancov verejnej správy neustále rastie, pričom osobné výdavky na zamestnancov verejnej správy v prepočte na jeden pracovný deň stúpli zo sumy 17 957 000 eur v roku 2009 na 49 850 000 eur v roku 2024. Podľa prognóz by tieto výdavky mali stúpnuť až na sumu 56 442 000 eur v roku 2027,“ doplnil Gregor.
Podľa Klubu 500, má aj školstvo značný potenciál na efektívnejšie využitie verejných prostriedkov. „Počet žiakov na Slovensku dlhodobo klesá, no počet pedagogických zamestnancov zostáva prakticky nezmenený. Je preto na mieste prehodnotiť aktuálne nastavenie systému a prispôsobiť počet zamestnancov v školstve reálnemu demografickému vývoju,“ myslí si Gregor.
Vláda by sa mala pri konsolidácii verejných financií zamerať podľa Klubu 500 aj na racionalizáciu územnej samosprávy: Slovensko má totiž podľa nich jednu z najroztrieštenejších územných samospráv v EÚ. „Až 95 % obcí má menej ako 5-tisíc obyvateľov, čo vedie k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky z roku 2017 je možné na Slovensku sústredením výkonu samosprávy do matričných obvodov ušetriť 181 miliónov eur ročne a sústredením výkonu samosprávy do mikroregiónov až 316 miliónov eur ročne, čo pri prepočítaní kumulovanou infláciou je v roku 2025 približne 260, respektíve 470 mil. eur,“ dodal Gregor.
Optimalizovať by sa podľa zamestnávateľov malo aj na ministerstve vnútra. „Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom policajtov na 100-tisíc obyvateľov. Zatiaľ čo krajiny ako Fínsko či Dánsko majú do 200 policajtov na 100-tisíc obyvateľov, na Slovensku pripadá na 100-tisíc obyvateľov až 369 policajtov,“ priblížil Gregor.
V neposlednom rade by sa mala vláda podľa zamestnávateľov konečne pozrieť na energopomoc pre domácnosti. Slovensko za ostatné tri roky vynaložilo na energopomoc viac ako 4,8 miliardy eur. „Cena elektriny pre domácnosti zostáva regulovaná a všetky súvisiace poplatky sú naďalej umelo znižované, a to na úkor priemyselných odberateľov. Klub 500 preto navrhuje, aby štát najneskôr od 1. júla 2025 zaviedol prechodné obdobie, počas ktorého bude garantovať cenu komodity len do výšky základnej spotreby. Napríklad 1 500 kilowatthodín na jedno odberné miesto. Tým by sa zvýšila motivácia šetriť a vznikol by priestor na zavedenie adresnej podpory pre energeticky náročný priemysel, ako je to bežné aj v iných krajinách EÚ,“ konštatoval Gregor.
Udržateľná konsolidácia v každom prípade musí podľa Klubu 500 začať na strane štátu. „Cieľom by mala byť štíhla, efektívna a hospodárna štátna aj verejná správa, ktorá nebude zbytočne zaťažovať ekonomiku, ale naopak, ktorá vytvorí stabilné a predvídateľné podmienky pre jej rozvoj,“ uzavrel Gregor.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet