Štát pomáhal vo väčšine bánk v EÚ, na Slovensku nemusel
13.10.2009 (10:40)Slovensko je jednou z deviatich krajín Európskej únie, ktorých vlády sa nemuseli podieľať na záchrane bankového sektora
Slovensko je jednou z deviatich krajín Európskej únie, ktorých vlády sa nemuseli podieľať na záchrane bankového sektora. Slovenská banková asociácia považuje z pohľadu bánk za najväčší problém krízy naštrbenie dôvery k bankovému sektoru. To, že je slovenský bankový sektor zdravý a vitálny napriek finančnej kríze, je podľa prezidenta bankovej asociácie Igora Vidu dôkazom, že sa slovenské banky správali a správajú zodpovedne k správe peňazí svojich klientov. "Očakávame, že štát bude vytvárať podmienky pre stabilné podnikateľské prostredie a znižovať tlak na rast počtu nezamestnaných. Tým zabráni vzniku nových objemov nesplácaných úverov a bankový sektor získa na stabilite, zvýši úverovanie a ešte významnejšie podporí ekonomiku a potrebné projekty," konštatuje Igor Vida.
V súvislosti s dopadmi finančnej krízy na európsky bankový sektor prijali počas minulého roka európske krajiny programy pomoci komerčným bankám. Vlády krajín Európskej únie schválili v priebehu tohto roka programy v celkovej výške prevyšujúcej 3,5 bil. eur, čo je takmer tretina hrubého domáceho produktu (HDP) celej únie. Ako ďalej informovala Slovenská banková asociácia, reálne sa doteraz využili programy v celkovej výške nepresahujúcej polovicu tejto sumy, teda 1,5 bil. eur. Väčšina z tejto využitej pomoci sa však týka poskytnutia garancií na cenné papiere vydané bankami, ktoré nemali priamy finančný dopad na verejné financie. Priame posilnenie kapitálu bánk stálo vlády 0,5 % z celkového HDP Európskej únie.
Krajinou s najväčším objemom čerpanej štátnej pomoci pre bankový sektor je podľa Slovenskej bankovej asociácie Írsko. Reálne využitá pomoc presahuje 227 % z HDP Írska. Až 99 % z tejto pomoci malo formu garancií vlády na vydané cenné papiere. Priame posilnenie kapitálu bánk stálo Írsko doteraz 2,1 % HDP. Najvýraznejšie sa na posilnení kapitálu bánk k HDP podieľali vlády v Holandsku a Luxembursku, teda 7,9 %, a Belgicku s podielom 5,7 %.
Zdroj: SITA,
Tweet
