Statky-zmätky okolo mien, kúpnej sily a výmeny

15.01.2003 (00:00)

Menová reforma v roku 1945 a investori
V predchádzajúcom čísle INVESTORA sme uviedli, že menové pomery v rokoch 1938 - 1939 boli na Slovensku dosť zložité, pretože platilo viacero mien (pengö, zloté, marky). Situácia v roku 1945 bola ešte chaotickejšia. Nemožno sa tomu čudovať, keďže Slovenskom sa prehnal front a pôsobili tu súčasne orgány vojnového slovenského štátu, ale už aj orgány obnoveného Československa a navyše vojenské velenie Červenej armády a - všetky používali inú menu!

Babylon mien
Na priblíženie si zložitej menovej situácie spomeniem, že na území Slovenska v máji 1945 obiehali okrem slovenských korún aj protektorátne koruny, ríšske marky, maďarské pengö, československé korunové poukážky z roku 1944 vydané v Moskve, marky spojeneckých armád a napokon aj sovietske ruble. S takýmto množstvom obeživa, samozrejme, bujnela aj inflácia. Povojnová československá vláda mala preto ako hlavný cieľ zaviesť jednotnú menu a znížiť objem peňazí v krajine.
Úlohou vytvorenia jednotnej meny sa však vláda nezačala zaoberať až po oslobodení, ale prípravy prebiehali už počas vojny, a preto si ich stručne pripomenieme. Prvé povojnové platidlá vznikli na podnet československej exilovej vlády v Londýne. Boli vyhotovené už v roku 1943. Vojna však trvala dlhšie, ako sa očakávalo, preto sa tieto štátovky dostali na územie ČSR až v septembri 1945. Druhé obeživo, ktoré vzniklo už v priebehu vojny a platilo aj po jej skončení, boli československé korunové poukážky z roku 1944, ktoré boli vydané v Moskve. Tieto vojenské poukážky sa dostali na územie Slovenska na začiatku roku 1945. Podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 14 z 19. 3. 1945 boli zákonným obeživom na Slovensku až od 23. 3. 1945. V Čechách, na Morave a v Sliezsku však platili až od 19. mája, ako sa dozvedáme z vládneho nariadenia č.7/1945 Zbierky zákonov. Nová československá vláda pristúpila na Slovensku v záujme obnovenia menového poriadku aj k osvedčenému kroku z roku 1919 - okolkovaniu peňazí. V júli 1945 sa nariadilo okolkovať bankovky Slovenskej národnej banky v nomináloch 100, 500 a 1000 Ks a aj československé poukážky z roku 1944 v nomináloch 100, 500 a 1000. Tieto okolkované peniaze obiehali iba na Slovensku od 3. júla 1945. Súčasne s týmito opatreniami sa na Slovensku stiahli z obehu maďarské pengö.

Polemika o kúpnej sile dvoch "korún"
Jedným z problémov vytvorenia jednotnej meny v povojnovej ČSR bol aj rozdiel v kúpnej sile slovenskej a protektorátnej koruny. O tomto pomere bolo medzi odborníkmi zo Slovenska a z Čiech v tom čase veľa diskusií. Na čiernom trhu sa za 1 Ks platilo až 10 korún protektorátnych. Reálny kurz sa však dal ťažko zistiť, pretože neboli spoľahlivé štatistiky. Napokon sa určil kurz 1:1, čo sa najmä na slovenskej strane považovalo a vždy považuje za nevýhodný pre Slovensko.
Samotná menová reforma, po viacerých prípravných opatreniach, bola spustená dekrétom prezidenta ČSR E. Beneša č. 91 zo dňa 19. 10. 1945. Tento dekrét zaviedol od 1. 11. 1945 jednotnú menu Kčs na celom území ČSR. Zákonným platidlom sa stali bankovky vydané v Londýne, jednokorunové poukážky z roku 1944 a v platnosti ostali mince zo slovenského štátu a z protektorátu. Všetky ostatné papierové platidlá prestali platiť. Staré platidlá sa mohli vymieňať do 31. októbra. Po tomto dátume sa ešte peniaze mohli skladať na vkladné knižky a účty, ale najneskôr do 15. novembra. Všetky vklady v starých platidlách však boli viazané, teda nedalo sa s nimi disponovať a prestali byť dokonca úrokované. Toto opatrenie slúžilo hlavne na zníženie obeživa. O tom, že takto sa "znehybnilo" množstvo peňazí, svedčí aj to, že úhrn viazaných vkladov predstavoval na konci roku 1945 skoro 300 miliárd Kčs.

Koruna:dolár = 50:1
Investorov sa dotkla najmä povinnosť prihlásiť všetky vklady, poistky a cenné papiere. Prihlásiť sa mali do 30. novembra a tiež sa stali viazané. Samotná výmena peňazí prebiehala v dňoch 29. októbra až 4. novembra.1945. Bolo možné vymeniť iba 500 korún na fyzickú osobu. Právnickým osobám bolo dovolené v nových platidlách vyplatiť iba prostriedky na jednomesačnú mzdu. Znamenalo to v podstate to, že fyzické osoby dostali v hotovosti 500 Kčs a ostatné peniaze zložili na viazané účty, kde s nimi nemohli disponovať. Napokon bol ešte stanovený kurz novej koruny oproti doláru na 50:1.
Menová reforma teda priniesla nielen výmenu obeživa, ale aj blokovanie pohľadávok, poistiek a cenných papierov. Tieto viazané vklady sľubovali majiteľom odblokovať, keď sa mena stabilizuje. Uvoľňovanie vkladov v podstate znamenalo zvýšenie množstva peňazí v obehu a ak by nebolo kontrolované, mohla sa spôsobiť inflácia. Ich uvoľňovanie sa však stalo silnou zbraňou v rukách štátu ako nátlak na jednotlivcov alebo podniky. Pri tomto uvoľňovaní sa prejavovali rôzne politické a ekonomické tlaky. Napokon k úplnému uvoľneniu vkladov a ostatných cenných papierov nedošlo. Prečo sa tak nestalo, to si vysvetlíme až pri ďalšej reforme z roku 1953.
Na záver teda môžeme konštatovať, že prvý cieľ menovej reformy z roku 1945 - zavedenie jednotnej meny - sa podarilo splniť. Druhý cieľ - znížiť objem obiehajúcich peňazí - sa napokon tiež uskutočnil, ale bolo to podstatne zložitejšie vzhľadom na objavujúce sa nekontrolované uvoľňovanie viazaných vkladov.

Autor: Jozef Ryník


Tweet