Sumár roka 2024: Technologický rast a zlato na historických maximách

09.01.2025 (16:15)

Väčšina aktív v minulom roku zaznamenala pozitívne zhodnotenie, s výnimkou dlhodobých štátnych dlhopisov a ropy. Americký akciový index S&P 500 pokračoval v raste a druhý rok po sebe narástol o viac ako 20 %, čo sa stalo len štvrtýkrát za ostatných 150 rokov. Pozrite si, kto bol víťazom a kto porazeným v roku 2024.

AKCIE

Býčí trh na Wall Street oslávil v minulom roku druhé výročie a jej vlajkový index S&P 500, ktorý tvorí viac ako 50 percent globálnej trhovej kapitalizácie, v priebehu celého roka systematicky prepisoval historické maximá, celkovo až 57-krát, vďaka čomu narástol o vyše 23 percent pri rekordnom prítoku kapitálu. V rozhodujúcej miere k tomu prispel pokračujúci boom okolo umelej inteligencie, čo sa odzrkadlilo do rastu Big Tech firiem označovaných ako Magnificient 7 (Amazon, Alphabet, Apple, Nvidia, Microsoft, Tesla a Meta) agregátne takmer o 50 percent. Tieto firmy tvoria už viac ako tretinu trhovej kapitalizácie S&P 500, čo je viac ako celý európsky akciový trh. Len približne polovicu rastu Wall Street pritom vysvetľoval nárast firemných ziskov, za druhou polovicou bol rast valuácií, ktoré sa pohybujú podľa rôznych ukazovateľov v blízkosti úrovne historických maxím, respektíve na nich. To dokumentuje pozitívne očakávania do budúcnosti v podobe pokračovania zlatovlasého scenára svižného amerického ekonomického rastu so skrotenou infláciou, nižšími úrokovými sadzbami, silným trhom práce a pokračovaním veľkých investícií do umelej inteligencie a datacentier, čo by malo znamenať aj pokračovanie dynamického rastu firemných ziskov. Európske akcie opäť výrazne zaostávali za americkými, keď starému kontinentu chýbajú veľké technologické firmy. Bluechipsový index STOXX 50 síce v úvode roka dynamicky rástol a na jar sa posunul na nové historické maximá, keď ho nahor poháňalo ekonomické oživenie a očakávanie uvoľňovania menovej politiky ECB. Od mája však trhy stagnovali, keďže do popredia vystúpili dlhodobé výzvy, ako je slabý rast produktivity, prísne regulácie, vysoké ceny energií a nízka konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Tieto faktory naznačujú len mierny rast ziskov, ktorý nemožno riešiť uvoľnenou menovou politikou. K obmedzeniu rastu európskych búrz následne prispeli aj politické neistoty v Nemecku a Francúzsku spolu s možným rizikom zavedenia amerických dovozných ciel na EÚ. Zhodnotenie indexu STOXX 50 preto len o niečo prekročilo osem percent. MSCI World Index, ktorý mapuje výkonnosť akcií vo vyspelých krajinách, sa zhodnotil takmer o 17 percent, a to najmä pre dynamický rast amerického trhu. MSCI Emerging Markets, ktorý sleduje akcie v rozvíjajúcich sa ekonomikách, narástol len približne o päť percent, keď čelil protivetrom silného dolára, hoci mu pomáhal odraz čínskych akcií po tom, ako lokálni tvorcovia hospodárskej politiky oznámili najväčšie fiškálne a monetárne stimuly od roku 2008, ktoré budú orientované na stabilizáciu problémového realitného trhu, akciového trhu s cieľom oživenia slabej spotreby domácností.

DLHOPISY

Globálnemu dlhopisovému trhu sa vo všeobecnosti nedarilo, keď Bloomberg Global Aggregate Total Return index končil v miernej strate napriek tomu, že väčšina hlavných svetových centrálnych bánk začala pre ustupujúcu infláciu dynamicky uvoľňovať menovú politiku, a to najrýchlejším tempom od vrcholu koronakrízy na jar 2020. Krátke konce výnosových kriviek na oboch stranách Atlantiku klesali v reakcii na zníženie úrokových sadzieb centrálnymi bankami, no dlhé konce sa netradične posúvali nahor pri „odinvertovávaní“. V Spojených štátoch končil 10-ročný dlhopisový výnos minulý rok na úrovni tesne pod 4,6 percenta, čo je o 70 bázických bodov viac ako na začiatku roka a približne o 100 bázických bodov viac od začiatku „cutov“ Fedu v septembri, za čím stáli zlepšujúce sa perspektívy ekonomického rastu, ktorý smeruje k „no landingu“, ako aj očakávania (aj štrukturálne) vyššej inflácie, a to aj pre vysoké rozpočtové deficity či meniaci sa geopolitický reliéf sveta. Vývoj v USA sa do istej miery preniesol aj do Európy, kde 10-ročný nemecký výnos za uplynulých 12 mesiacov vzrástol približne o 30 bázických bodov. Rok ukončil tesne pod hranicou 2,4 percenta, a to aj napriek pretrvávajúcej stagnácii miestnej ekonomiky, ktorá sa stále nedokázala vrátiť nad predpandemické úrovne. Konštruktívna nálada na finančných trhoch však znamenala kompresie rizikových prirážok podnikových dlhopisov v neinvestičnom pásme na rekordné minimá, čo sa pretavilo do ich vysokého jednociferného celkového zhodnotenia.

KOMODITY

Komodity ako celok agregátne len stagnovali, no ich jednotlivé ceny už tradične podliehali veľkým výkyvom a divergencii. Ropa skončila minulý rok s miernymi stratami tesne pod 75-dolárovou métou v prípade zmesi Brent, hoci na jar sa pohybovala nad 90 dolármi, keď ju ovplyvňovala najmä geopolitika okolo Blízkeho východu a čiastočne okolo Ukrajiny spolu s očakávaním zrýchlenia rastu svetovej ekonomiky. V druhej časti roka, keď sa ukázalo, že regionálne vojnové požiare nenarúšajú ťažbu a dodávky ropy na svetové trhy, sa k slovu prihlásili očakávania, že ropný trh sa v roku 2025 dostane do previsu ponuky, a to pre kombináciu dynamického rastu ťažby mimo združenia OPEC+, čo prevažuje škrty tohto kartelu, relatívne slabého ekonomického rastu Číny, ktorá bola hlavným ťahúňom rastu dopytu počas ostatných 20 rokov, a stagnácie eurozóny, čo vyústilo do očakávaného rastu zásob. Navyše odhady rastu dopytu po komodite sa ukázali ako pomerne optimistické a systematicky boli v priebehu roka znižované. Ceny plynu narástli približne o 50 percent, keď trh s plynom začal byť od druhého kvartála viac napätý pri oživovaní najmä ázijského LNG dopytu pri relatívne neelastickej ponuke a meškaní viacerých amerických LNG projektov. V závere roka sa navyše pridal faktor nervozity ohľadom prerušenia dodávok ruského potrubného plynu do Európy od roka 2025, nadpriemerne chladného počasia na jeseň s dynamickým vyprázdňovaním zásobníkov v Európe, čo bolo znásobené bezveternosťou a zamračenosťou, čo obmedzovalo výrobu elektriny zo solárnych a veterných zariadení. Index cien poľnohospodárskych produktov narástol približne o štvrtinu, pričom ceny kakaa narástli o 260 percent na historické rekordy najmä pre nepriaznivé počasie v západnej Afrike, kde sa dopestuje takmer 80 percent všetkej komodity, a cena kávy Arabica rástla o vyše 80 percent a prekonala rekord z roku 1977 v dôsledku nepriaznivého počasia v Brazílii a vo Vietname, dvoch najväčších producentov kávy na svete.

ZLATO

Zlato graduálne v priebehu minulého roka rástlo a prepisovalo historické maximá, ktoré sa priblížili k méte 2 800 dolárov. A to v čase, keď nebola na obzore žiadna americká či globálna kríza alebo recesia, Wall Street prepisovala rekordy a 10-ročný americký dlhopisový výnos zásadne neklesal (práve naopak) napriek uvoľňovaniu menovej politiky Fedom. Dopyt po zlate bol teda poháňaný odlišnými faktormi ako v minulosti. Stáli za tým najmä rekordne vysoké nákupy centrálnych bánk na čele s čínskou, ktoré v posledných dvoch rokoch presiahli 1 000 ton ročne, čo je približne dvojnásobok priemeru obdobia rokov 2010 – 2021. Nárast geopolitického napätia vo svete nebol jediným faktorom. Západ svojím rozhodnutím zmraziť ruské devízové rezervy po invázii na Ukrajinu otvoril otázku právnej istoty, čím zvýšil obavy z možných sankčných rizík. Rivali Západu znižujú expozíciu voči jeho štátnym dlhopisom a namiesto nich nakupujú práve zlato, ktoré nemá žiadneho emitenta, a tak nemôže byť zmrazené. Ďalším významným faktorom pomáhajúcim zlatu bola rýchlo sa zhoršujúca fiškálna situácia v Spojených štátoch (a v mnohých ďalších vyspelých krajinách), kde dlh presiahol 120 percent HDP s rizikom, že tvorcovia hospodárskej politiky ho budú „riešiť“ vyššou infláciou. Rast ceny zlata podporila aj realitná kríza v Číne, kde vysoké úspory domácností, namiesto investícií do nehnuteľností alebo stagnujúceho akciového trhu, smerovali práve do tejto komodity.

KRYPTOMENY

Kryptomeny na čele s bitcoinom, ktorého cena sa viac ako zdvojnásobila a miestami sa pohybovala nad 100-tisíc dolármi, boli jasnými víťazmi medzi netradičnými aktívami. Profitovali nielen z vysokej ochoty podstupovať riziko medzi investormi aj vďaka uvoľňovaniu menovej politiky, ale aj zo schválenia bitcoinových ETF v Spojených štátoch lokálnym regulátorom, čo posunulo túto kryptomenu viac k štandardným finančným produktom, a z predvolebných vyhlásení zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa o vytvorení bitcoinových štátnych rezerv.

DOLÁR

Dolár zaznamenal voči košu hlavných svetových mien vyše sedempercentný zisk, najväčší od roku 2015, pričom dolárový index končil minulý rok na 25-mesačných maximách. Podpísal sa pod to solídny rast americkej ekonomiky, ktorý prekonával očakávania a bol rýchlejší ako zvyšok veľkých vyspelých ekonomík na čele s eurozónou. Obchodníci očakávajú, že Spojené štáty ostanú najrýchlejšie rastúcou ekonomikou Západu aj v tomto roku. Očakáva sa, že hospodársku expanziu podporí aj prorastovo zameraná politika administratívy Donalda Trumpa s väčšinovým republikánskym zastúpením v Kongrese a avizované kroky na posilnenie protekcionizmu v medzinárodnom obchode. Môže to mať za následok zvyšovanie inflačných tlakov, čo bude limitovať ďalšie uvoľňovanie menovej politiky Fedom na rozdiel od iných dôležitých centrálnych bánk.
 


Tweet