Téma mesiaca na www.banky.sk: Finančná kuchárka pre občanov

26.11.2001 (00:00)

Obdobie, keď sme mohli sporiť pri 20% úrokovej miere a pri nízkej inflácii dosahovať krásne zúročenie našich vkladov, je nenávratne preč. Prehodnoťme náš vzťah k sporeniu a zaujmime trochu kritický postoj
Obdobie, keď sme mohli sporiť pri 20% úrokovej miere a pri nízkej inflácii dosahovať krásne zúročenie našich vkladov, je nenávratne preč. Prehodnoťme náš vzťah k sporeniu a zaujmime trochu kritický postoj.
Vezmime si na pomoc hypotetický príklad: Sme občan – fyzická osoba a práve sme si uložili 1000Sk na vkladnú knižku na 5%, na slovenskú korunu.

Banky si medzi sebou požičiavajú peniaze o niečo drahšie ako ich získajú od nás, preto nás vždy vítajú s úsmevom a otvorenou náručou. Využívajú na to tzv. svoj medzibankový výpožičkový trh, ktorý je v súčasnosti okolo 8%. Zjednodušene to znamená, že medzi sebou, sú si ochotné požičiavať pri tomto úroku.. Samozrejme, že od nás môžu získavať peniaze lacnejšie. Je to tá naša vkladná knižka na 5 %.

Po roku túžobného očakávania zisťujeme, že náš dosiahnutý úrok je (1,05*1000Sk) 50Sk. Tento skromný úrok bude ešte zdanený 15%, úrok (5%*0,85=4,25%), 50*0,85= 42,5Sk sa pripíše na vkladnú knižku. Teraz budeme trochu filozofovať: Ach tá inflácia- tú neviditeľnú pijavicu na našej peňaženke cítime všade, kde sa pohneme– vieme, že za tých 1000Sk si kúpime vždy menej a menej... Ak teda inflácia je 7% a náš úrok je 4,25%, reálne sme nasporili –2,75 %. Takto sa naše nasporené peniažky znehodnocujú viac, ako úročia v banke. Inflácia je jednoducho väčšia ako dosiahnutý úrok v banke, a tak vzniká záporná reálna úroková miera. Uspokojíme sa teda s tvrdením, že v súčasnosti sa peniaze uložené do banky pri štandardných bankových službách(vkladné knižky, termínované vklady, depozitné certifikáty a pod.) nezhodnocujú, ich využitím sa snažíme len u uchovanie hodnoty vkladov aspoň ako-tak. Aby sme mohli povedať, že NAOZAJ sporíme, musíme mať odhadom úrokovú sadzbu aspoň 7%, pričom musí platiť, že sa jedná o bezrizikovú investíciu a je zaručená aspoň aká taká disponibilita s vkladom.

Tieto podmienky momentálne spĺňa asi len stavebné sporenie a to pri efektívnom celoročnom vklade 18 000 (cieľ: získať maximálnu štátnu prémiu 4500Sk t.j. 25% zhodnotenie). K tomu však neskôr.

Našťastie máme jedinečne jednoduchú stratégiu, ako z nášho problému sporenia hladko a bezbolestne

vykorčuľovať

Je kopec bežných vecí, ktoré si nemôžeme dovoliť iba preto, že na to jednoducho nemáme. Najlepšou cestou a jediný recept ako riešiť tento problém je – požičať si. Áno, práve teraz je na to naozaj vhodná doba. Aj teraz pre porovnanie kúsok nedávnej minulosti. Ešte v roku 1998 si mohol občan požičať peniaze v banke len za viac ako 20% úrokovú sadzbu, čo je samo o sebe na zaplakanie. No najprv si nájdeme trochu času na sebanalýzu. Na aké otázky musíme zodpovedať kladne, aby sme úver od banky dostali? 1. Nájdem si ručiteľa prípadne, môžem ponúknuť nehnuteľnosť ako záložné právo? 2.Budem môcť preukázať, že moje bežné pravidelné príjmy stačia na splácanie úveru?

Tak, ak sme za vodou, môžeme veselo pokračovať ďalej: Úrokové sadzby na klasické bežné úvery pre obyvateľstvo sú v slovenských bankách okolo 12%. T.j na každých 1000Sk pôžičky zaplatíme o rok naviac 120 Sk. Ak vezmeme úroveň inflácie 7% a z toho plynúce znehodnotenie peňazí (Naozaj o rok si za tých 1000Sk kúpime menej), vyplýva z toho že síce vyplatíme o rok banke jej 1120 Sk, ale s tým, že ich subjektívna hodnota pre nás bude na úrovni 1050Sk (12%-7%).

Dobre si teda rozmyslime, akou finančnou cestou sa vyberieme v najbližšom období, akú zvolíme základnú filozofiu, či si budeme teraz odtŕhať od úst a tradične sporiť trošku po troške s nesprávnou vierou v zhodnotenie úspor, alebo zvolíme filozofiu žiť čiastočne na dlh, ale s pocitom, že žijeme oveľa kvalitnejšie, dôstojnejšie a s vedomím, že sme správne zareagovali na súčasnú spoločensko-ekonomickú situáciu.

na záver – malý bonus: hodnotný príklad

na

Využitie stratégie na jednoduchom príklade stavebného sporenia:
Ak si požičiame v banke práve 18000Sk, práve za úrok 12% ešte dnes a tieto peniaze vložíme na naše stavebné sporenie, do konca tohto roka získame štátnu prémiu v sume 4500 Sk, čo je krásne 25% zúročenie nášho vkladu.

Ideálne je disponovať finančnými prostriedkami z úveru ku koncu kalendárneho roku. (Doba vybavovania úveru trvá spravidla niekoľko týždňov).

Táto investícia sa nám určite vyplatí, keďže o rok budeme mať na účte v stavebnej sporiteľni 22500Sk (abstrahujeme od bežných poplatkov, ktoré sa približne rovnajú úročeniu vkladu 3% Stavebnou sporiteľňou), ale banke vrátime len 20160Sk. Ako sme zaknihovali čistý zisk 22500-20160= 2340Sk ročne. Blahoželáme. :-)

Úvahu môžeme rozšíriť na možnosť, keď sa staneme priateľskými sporiteľmi a teda lovcom rodných čísiel rodinných príslušníkov. Je nutné si uvedomiť, že priateľský sporiteľ získa na každé nové rodné číslo plnú štátnu prémiu, ale z titulu svojho postavenia "priateľského sporiteľa" má nižšiu možnosť disponibility resp. manipulovateľnosti s vkladom.

Pekný deň, optimizmus a veľa múdrych rozhodnutí praje Michal Kohút.

autor: Michal Kohút


Tweet