Tempo rastu spotrebiteľských úverov dlhodobo klesá
Negatívne trendy ešte zvýraznil pokles dopytu v čase koronakrízy.
Tempo rastu spotrebiteľských úverov dlhodobo klesá. Národná banka Slovenska to skonštatovala v júnovom makroprudenciálnom komentári. Pokles začal podľa nej už v roku 2017, keď bol ich rast druhý najrýchlejší v EÚ. Počas rokov 2017 až 2019 sa spomaľoval rast spotrebiteľských úverov rýchlejšie ako vo väčšine krajín EÚ. Dôvody sú rôzne, napríklad čiastočné refinancovanie spotrebiteľských úverov do úverov na bývanie. Centrálna banka odhaduje, že ročne sa takto refinancovalo 5 % až 7 % spotrebiteľských úverov.
Ďalším faktorom v tomto období je sprísnenie požiadaviek na overovanie príjmu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vo forme predschválených ponúk. Sprísnenie prišlo však až od začiatku roka 2019. Po tomto sprísnení klesol objem úverov poskytovaných vo forme predschválených úverov viac ako o tretinu.
Ďalším obdobím je obdobie koronakrízy, vtedy bol vývoj spotrebiteľských úverov ovplyvnený dvoma hlavnými faktormi. Prvým faktorom bola samotná pandémia. Počas nej sa výrazne znížil dopyt klientov po spotrebiteľských úveroch, a to najmä v dôsledku zníženia výdavkov na spotrebu. Toto zníženie bolo podľa národnej banky čiastočne vynútené pre reštriktívne opatrenia prijaté na spomalenie šírenia vírusu, ale aj čiastočne dobrovoľné s cieľom kompenzovať výpadok príjmov a zvýšiť finančnú rezervu vo forme úspor pre vysokú neistotu týkajúcu sa ďalšieho vývoja.
Samotné banky počas prvej vlny pandémie výraznejšie sprísnili podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, hoci neskôr ich opätovne uvoľnili. Na rozdiel od úverov na bývanie, úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch významne vzrástli. „Celkovo možno povedať, že vplyv koronakrízy na tempo rastu spotrebiteľských úverov bol na Slovensku približne rovnaký ako v ostatných krajinách EÚ,“ uvádza Národná banka Slovenska.
Druhým, avšak menej významných faktorom, bolo sprísnenie regulatórneho limitu na ukazovateľ schopnosti splácať (tzv. debt-service-to-income ratio, DSTI). Podľa odhadov by bez tohto sprísnenia bolo tempo poklesu spotrebiteľských úverov nižšie približne o tri percentuálne body, teda namiesto poklesu 8 % by bol pokles 5 %. Tento odhad vychádza podľa centrálnej banky zo skutočnosti, že zatiaľ čo celkový objem nových spotrebiteľských úverov, vrátane navýšenia pri refinancovaní, v druhom polroku 2020 medziročne klesol o 33 %, klesli aj nové spotrebiteľské úvery s DSTI do 50 %, ktoré neboli sprísnením dotknuté, a to o 19 %.
Hoci sprísnenie limitu na DSTI čiastočne prispelo k zníženiu novej produkcie spotrebiteľských úverov, pozitívnym vplyvom bolo podľa národnej banky zníženie rizikovosti portfólia. Aj koronakríza ukázala, že pri úveroch s DSTI nad 60 % bol podiel odkladov splátok o takmer tri štvrtiny vyšší ako pri úveroch s DSTI do 60 %. „Navyše, práve pri týchto úveroch mali klienti väčší problém s opätovným splácaním po ich ukončení,“ dodala centrálna banka.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet