Turecko potrebuje pomoc 10 - 12 mld. USD

Nový turecký minister hospodárstva, ktorý včera vo Washingtone absolvoval sériu rokovaní na pôde Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB), požiadal o dodatočnú finančnú injekciu pre Turecko v celkovom objeme 10 ? 12 miliárd dolárov, a to najneskôr do polovice apríla. V opačnom prípade sa mu nepodarí zvládnuť terajšiu finančnú krízu.

Ešte počas uplynulého týždňa sa Turecko dohodlo s MMF na podmienkach nového ekonomického programu, ktorého hlavným cieľom je prinavrátenie dôvery zahraničných investorov v tureckú ekonomiku, ktorá čelí značne dramatickej finančnej kríze. Medzinárodný menový fond vyjadril súhlas s poskytnutím úverových zdrojov vo výške 6,25 miliardy USD, no v tejto chvíli ešte nezvažuje zvýšenie objemu finančnej pomoci o ďalších 10 ? 12 miliárd dolárov, o ktoré požiadal Kemal Dervis.

Turecký minister potrebuje tieto prostriedky urýchlene, pretože Turecko je, ako doslova uviedol, ?pod kritickým finančným tlakom?, a ak nezíska požadované zdroje, nepodarí sa mu prekonať momentálnu krízu. Tempo finančnej krízy sa umocnilo aj tým, že počas minulého mesiaca upustila krajina od fixného kurzu líry a od tohto obdobia, teda od zavedenia pohyblivého kurzu, sa domáca mena znehodnotila až o 30 %. Podľa britskej a televíznej spoločnosti BBC sú zahraniční investori čoraz viac presvedčení, že iba rozsiahla zahraničná pomoc môže vrátiť tureckej ekonomike kredibilitu.

Kemal Dervis absolvoval vo Washingtone rozhovory aj s ministrom financií USA Paulom O´Neillom, pričom zatiaľ stále deklaruje optimizmus v súvislosti so získaním dodatočnej finančnej pomoci. Ako uviedol, poskytnutie finančnej injekcie je nielen v záujme Turecka a jeho partnerov, ale aj celého medzinárodného spoločenstva, čím naznačil, že táto finančná pomoc by mala mať nielen bilaterálnu, ale aj multilaterálnu dimenziu. K. Dervis tiež značne razantne deklaroval, že vyvinie tlak na urýchlenie reforiem, ktoré sa týkajú najmä bánk a privatizácie doterajších štátom ovládaných spoločností a firiem. Pozitívny obrat vo vývoji tureckej ekonomiky pritom očakáva už v lete tohto roka.

Finančná kríza v Turecku prepukla počas minulého mesiaca, keď bolo zrejmé, že krajina nie je schopná plniť požiadavky v rámci trojročného deflačného programu pod záštitou Medzinárodného menového fondu. Rozbuškou celého komplexu ekonomických problémov bol konflikt medzi premiérom Bülentom Ecevitom a prezidentom Ahmetom Necdetom Sezerom, ktorí majú diametrálne rozdielne názory na tempo a formy boja proti korupcii.

V minulosti sa podarilo Turecku v súčinnosti s Medzinárodným menovým fondom stlačiť infláciu na 30 %, hoci tento ukazovateľ mal v 90. rokoch tridsaťkrát vyššiu hodnotu. Napriek terajšej kríze vyjadril turecký minister zahraničných vecí Ismail Cem počas rokovaní v Bruseli ambície krajiny stať sa členom Európskej únie. Prisľúbil síce rozsiahle politické a ekonomické reformy, no v hlavnom sídle únie boli turecké ambície akceptované iba veľmi opatrne. Komisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen síce ?balík reforiem? uvítal a vidí v ňom dôležitý medzník tureckých integračných snáh. Treba však dodať, že Turecko sa stalo kandidátskou krajinou už v roku 1999, no prístupové rokovania sa prakticky ešte nezačali, pretože EÚ má obavy z celkového stavu dodržiavania ľudských práv a z pozície veľmi vplyvných ozbrojených síl v Turecku. Dodnes neboli schválené legislatívne opatrenia, ktoré by zabránili výkonu trestu smrti a doteraz nie sú presne definované ani práva národnostných menšín, čo je v Turecku osobitne aktuálne, najmä v súvislosti s 12-miliónovou kurdskou komunitou. V každom prípade však tureckí politici začali ofenzívu na viacerých frontoch. Otázkou teraz je, či táto ofenzíva bude aj úspešná.