Úloha centrálnych bánk eurozóny v bankovom dozore sa zachová

Európska centrálna banka (ECB) uviedla, že centrálne banky členských krajín eurozóny by si mali zachovať kľúčovú úlohu v bankovom dozore, keďže ich úzke kontakty s komerčnými inštitúciami sú životne dôležité pre ochranu trhov pred krízami. Výkonná rada ECB prehodnotila účasť centrálnych bánk vo finančnom dozore v rámci reakcie na súčasné plány niektorých krajín eurozóny na reorganizáciu dozorných inštitúcií. ECB už vo februári kritizovala plán nemeckej vlády na spojenie bankového, poisťovníckeho dozoru a dozoru nad trhmi cenných papierov do jednej nezávislej inštitúcie, čím očividne odsunie Bundesbanku na vedľajšiu koľaj.

ECB vo svojej reakcii upozorňuje, že centrálne banky majú vďaka dozoru nad platobnými systémami lepšie možnosti, aby rýchlejšie odhalili riziká voči finančnej stabilite než navrhované univerzálne úrady. Dokument uvádza, že skúsenosti z praxe nielen v eurozóne, ale aj v USA naznačujú, že centrálne banky účinnejšie plnia úlohy finančného dozoru.

Zavedenie eura oslabilo argumenty v prospech oddelenia prísneho dozoru a aktivít centrálnych bánk a posilnilo ideu ich prepojenia. Menová únia zmenila systémy pre rozsiahle platby a medzibankové aktivity a v reakcii na čoraz integrovanejšie európske trhy cenných papierov zároveň prišlo k vnútornej reorganizácii bankových a finančných skupín. Tieto zmeny zvýšili pravdepodobnosť, že problémy, vznikajúce na kapitálových trhoch alebo prechádzajúce cez ne, sa rozšíria cez hranice jednotlivých krajín. Národné centrálne banky môžu účinne riešiť tento problém, keďže sledujú systémové riziká a od ECB a ostatných centrálnych bánk eurozóny získavajú informácie o vývoji situácie na peňažných a kapitálových trhoch v celej Európe. ECB odmieta obavy z konfliktu záujmov medzi dozornými funkciami a tvorbou menovej politiky v centrálnej banke, keďže rozhodovacie procesy v týchto dvoch oblastiach budú nezávislé.

Hoci banka pripúšťa, že vývoj smerom k integrácii hospodárskej súťaži v eurozóne je najsilnejším argumentom v prospech nezávislého dozorného úradu, ani takýto úrad nevyžije bez účasti národných centrálnych bánk. Veľké a komplexné bankové a finančné skupiny totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolajú systémové problémy, ktoré však jeden dozorný úrad nebude schopný zhodnotiť a vyriešiť. ECB považuje za výhodnejšie rozšírenie dozornej zodpovednosti národných centrálnych bánk, ktoré by prekročili hranice bankového sektora. Podľa jej názoru by sa národné banky mali angažovať v dozore v širšom meradle a ich spojenie s ostatnými organizáciami by mohli zabezpečiť spoločné rozhodovacie orgány.