Umelá inteligencia môže zásadne zvýšiť produktivitu, Slovensko zaostáva v digitálnych zručnostiach
Umelá inteligencia (AI) je často prirovnávaná k priemyselnej revolúcii či internetovému boomu, a jej potenciál meniť ekonomiku, trhy práce aj každodenný život je obrovský. Správne nasadenie AI môže v nasledujúcej dekáde pridať k HDP vyspelých ekonomík niekoľko percentuálnych bodov, najmä vďaka rastu produktivity, vzniku nových odvetví a zrýchleniu inovácií.
„Technológia však sama o sebe nestačí. História ukazuje, že každá veľká inovácia priniesla výrazný rast až po tom, čo sa ju podarilo rozšíriť do bežnej praxe. Pri AI bude rozhodujúca schopnosť spoločnosti adaptovať sa, čo podmieňuje aj úroveň digitálnych zručností obyvateľstva,“ upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Na Slovensku má základné digitálne zručnosti 51 percent populácie, medzi vysokoškolsky vzdelanými je to 77 percent. V oboch prípadoch ide o podpriemerné výsledky v porovnaní s EÚ. Únia si dala cieľ, aby do roku 2030 malo aspoň 80 percent obyvateľov základné digitálne zručnosti, v roku 2023 ich dosahovalo 55 percent ľudí vo veku 16 až 74 rokov. „Aspoň základné digitálne zručnosti sú pre podstatnú časť populácie kľúčom k účasti na globálnej ekonomike. Už čoskoro sa k nim pridá aj práca s AI asistentmi,“ uvádza Kočiš.
Skeptické hlasy, ako profesor MIT Daron Acemoglu, varujú pred prehnanými očakávaniami a pripomínajú limity AI v spoľahlivosti a ľudskom úsudku. Analytici Goldman Sachs však predpokladajú, že AI môže ovplyvniť až 18 percent pracovných miest a zvýšiť produktivitu práce o 1,4 percenta, čo by mohlo pridať k svetovému HDP približne 7 percent. V mnohých prípadoch však pôjde o komplementárnosť, nie náhradu pracovných miest.
AI už dnes nachádza široké uplatnenie v zdravotníctve, doprave či pri automatizácii rutinných úloh. Súkromné investície do AI rekordne rastú, pričom USA vedú s 109 miliardami dolárov v roku 2024. Výzvou zostáva zodpovedný vývoj a implementácia AI, ako aj schopnosť spoločností a pracovníkov adaptovať sa a využívať AI efektívne. OECD upozorňuje na riziká nerovnomernej adopcie, nahrádzania znalostných profesií, rast dezinformácií a ohrozenie súkromia.
Ak chce Európa využiť potenciál AI, nestačí investovať len do výskumu či startupov. Potrebné sú masívne investície do vzdelávania a rekvalifikácie, modernizácia školských osnov, podpora adopcie AI v malých a stredných podnikoch, znižovanie regionálnych rozdielov v prístupe k digitálnemu vzdelávaniu a regulačné rámce na posilnenie dôvery a ochrany dát. „Umelá inteligencia je viac než technologická inovácia. Je to test pripravenosti našich ekonomík a spoločností adaptovať sa na svet, ktorý sa mení rýchlejšie, než kedykoľvek v histórii,“ uzatvára Kočiš.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet