Úvery už s mäkkými úrokmi

"Výhodné úvery v celkovej sume minimálne 2,5 mld. Sk budeme môcťposkytnúť v tomto roku tým, ktorí si podajú žiadosť o po

Bonitu projektu spoločne posúdi banka a ministerstvo

"Výhodné úvery v celkovej sume minimálne 2,5 mld. Sk budeme môcťposkytnúť v tomto roku tým, ktorí si podajú žiadosť o podporuenvironmentálnych investícií," zdôraznila riaditeľka Štátneho fondu životnéhoprostredia SR Daniela Kobetičová. Po troch rokoch od prijatia novely zákonao Štátnom fonde životného prostredia (ŠFŽP), ktorou v rámci neho vzniklaokrem dotačnej aj revolvingová časť, sa konečne môže naplniť litera zákona iv praxi. A to aj napriek tomu, že vláda SR v decembri minulého rokaneodsúhlasila poskytnutie štátnej záruky na úver zo zahraničných, prípadnetuzemských zdrojov, ktorý mal tvoriť zásadný zdroj prostriedkov fondu.Dôvod? Hlavným argumentom bolo ďalšie zvyšovanie schodku verejnýchfinancií, do ktorého sa zaratúva aj výška štátnej záruky. Lenže obrátkový fondmá šancu a význam, len ak bude v ňom dostatok prostriedkov, ktoré sa budútočiť. Na návrh vlády sa však napokon našlo riešenie. Slovenská záručná arozvojová banka (SZRB) prevezme úver od Prvej komunálnej banky zarovnakých podmienok, ako bol ponúknutý ŠFŽP. V sume 2 mld. Sk zozdrojov medzinárodnej skupiny Dexia a Komunalkredit, do ktorej odvlaňajšieho roka PKB patrí. Tieto prostriedky teda neprešli bezprostredne naúčet ŠFŽP. Poskytnuté budú na účet SZRB, so zárukou vlády SR, ktorý sa už v metodike MMF nepriráta k deficitu verejných financií.Presunutie 2 mld. Sk na SZRB vysvetľuje ministerstvo financií obavami zmožných dôsledkov vládnej záruky na štátny rozpočet, ak by si dlžníci ŠFŽPneplnili včas svoje záväzky. A to aj napriek skutočnosti, že ŠFŽP má stabilnývlastný zdroj príjmov, približne 1 mld. Sk ročne, veď ŠFŽP nie je závislý odštátneho rozpočtu, ale plynú doň poplatky a pokuty za znečisťovanieživotného prostredia. "Keby vznikli akékoľvek problémy alebo pochybnosti,vedeli by sme vždy pokryť svoje záväzky, hoci aj na úkor dotačnýchrozhodnutí," hovorí D. Kobetičová. Ako nám ďalej povedala, z vlaňajšiehoroku sa do obrátkovej časti fondu presunulo aj nerozdelených 121 mil. Sk aďalších 400 mil. Sk získali z privatizácie Slovenských telekomunikácií z FNMSR. "Z privatizácie očakávame aj ďalšie zdroje. Tieto peniaze sa majú využiťúčelovo, na likvidáciu starých ekologických záťaží štátu," zdôraznila D.Kobetičová.

Koľko prostriedkov z privatizácie ŠFŽP získa, to presne nikto neviepovedať. Isté je len to, nech by to bola akákoľvek suma, na pokrytieekologického dlhu štátu rozhodne stačiť nebude. Ten sa totiž vyčísľuje vstovkách miliárd korún a v posledných desiatich rokoch už tým, že sa na jeholikvidáciu nevyčlenili zo strany štátu prakticky žiadne prostriedky, sa zákoniteprehĺbil. Poskytnutie výhodných pôžičiek na projekty v sume 521 mil. Sk zostáva priamo v kompetencii ŠFŽP. Bude sauskutočňovať podľa rovnakého mechanizmu, akým sa doteraz prideľujúprostriedky z dotačnej časti. V prípade pôžičkových zdrojov sú projektyposúdené environmentálne aj z hľadiska bonity projektu a klienta. Obe tietobonity v súčasnosti posudzuje Prvá komunálna banka, ktorá predložístanovisko na Úverovú radu. O poskytnutí úveru rozhoduje minister a fond.Prevod úveru PKB na konto SZRB v praxi znamená, že posudzovať bonituuchádzačov z hľadiska záujmu štátu bude SZRB. Bonitu projektu teda posúdiPKB a z environmentálneho hľadiska projekt posúdi ministerstvo životnéhoprostredia. Aj keď ide o zapojenie väčšieho počtu subjektov do rozhodovaniaa prideľovania podporných zdrojov alebo prinajmenej o viac administrovania,ministerstvo životného prostredia aj s takýmto postupom vyjadrujespokojnosť. "V konečnom dôsledku aj to je riešenie, ako rozhýbať obrátkovú časť fondu, na ktorú sa už dlho čakalo," zdôrazňuje D.Kobetičová. Budú sa môcť spustiť napríklad viaceré veľké projektykomunálneho charakteru potrebné z hľadiska plnenia prístupových kritérií EÚ.Konkrétne, budovanie čistiarní odpadových vôd, kanalizácií, skládok odpadua pod. Navyše, prostredníctvom revolvingového fondu bude možnoefektívnejšie využiť aj podporu z fondu ISPA, kde je podmienkou polovicavlastných zdrojov investora. Práve tú môžu teraz získať z týchto prostriedkov,pripomína riaditeľka. Ako nás informovala D. Kobetičová, SZRB sa zaviazalanezdražovať poskytovanie týchto úverov. Jediné, čo oproti pôvodnenavrhnutému mechanizmu revolvingového fondu teraz už neprichádza doúvahy, je zlacnenie týchto úverov ešte o jedno percento, ktoré chcel ŠFŽPkryť z vlastných zdrojov.