V septembri sprivatizujú Konsolidačnú banku Treba sa rozhodnúť pre taký postup, aby to celé zasa "nezatiahol" občan

27.08.2001 (00:00)

V týchto dňoch Ministerstvo financií SR (MF) pripravuje materiál, ktorým chce vládu informovať o privatizácii Konsolidačnej banky, a.s (KB)
V týchto dňoch Ministerstvo financií SR (MF) pripravuje materiál, ktorým chce vládu informovať o privatizácii Konsolidačnej banky, a.s (KB). Podľa ministerky financií Brigity Schmögnerovej materiál obsahuje aj postup, ako bude ďalej riadená Slovenská konsolidačná (SKo) po tom, čo v priebehu septembra sprivatizuje KB. "Vláda súhlasila s tým, že SKo preberie do svojho portfólia aj všetky úvery, ktoré sa nedelimitujú na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Pristúpili sme k príprave takéhoto návrhu pre vládu na základe skúseností, ktoré máme s doterajším oddeleným fungovaním SKo a KB," uviedla šéfka rezortu v piatok na tlačovej konferencii.

Ako však pre Národnú obrodu povedal Miroslav Maxon, poslanec NR SR (HZDS-ĽS), po rokovaní Výboru Národnej rady (NR) pre financie, rozpočet a menu, návrh takéhoto postupu výbor zatiaľ neodsúhlasil. V pôvodnom zozname subjektov určených na privatizáciu totiž KB nefigurovala. Dostala sa tam na základe uznesenia vlády, na požiadanie Slovenskej konsolidačnej banky ako štátneho peňažného ústavu. Na rokovaní spomínaného výboru štátny tajomník Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR Vladimír Drozda návrh zaradiť KB do "privatizačného balíka" zdôvodnil vo väzbe na schvaľovaný Zákon o bankách, ktorý je v legislatívnom konaní. NR SR by mala o ňom (po predchádzajúcej ukončenej rozprave) hlasovať na ďalšom pléne. Členovia rozpočtového výboru však majú iný názor. Práve vo väzbe na Zákon o bankách by totiž KB nespĺňala kritériá kladené na štandardný peňažný ústav. Ak dnes neexistujú dôvody, aby KB ďalej existovala, M. Maxon nevidí dôvod, prečo by mala ísť do privatizácie. Uvažuje sa predsa, že rozhodujúca časť klasifikovaných aktív - a KB iné ani nemá - by mala prejsť do SKo. To znamená, že by KB mala zaniknúť zlúčením so SKo. Kompetencie na takýto krok má zriaďovateľ, teda MF.

Špecifikum vidí M. Maxon aj v tom, že keď KB v predchádzajúcom období stratila schopnosť, respektíve dlhodobo nemala disponibilné zdroje, aby vytvárala (v súlade so zákonom) opravné položky na klasifikované aktíva, tak istý čas ich vytvárala Národná banka Slovenska (NBS). Tieto zdroje sa potom použili na ozdravenie bánk. Ak to dnes má celé skončiť podľa návrhu MF, potom logika hovorí, že vytvorené opravné položky, ktoré boli v NBS vo vzťahu ku KB, sa mali použiť na zlepšenie úverového porfólia výhradne iba v KB. Nehovoriac o tom, že takýmto spôsobom sa "resty z minulosti’ prenesú na bedrá daňových poplatníkov. Ak dnes uvažujeme, že SKo momentálne pracuje s výnosnosťou od 5 do 15 %, tak všetko ostatné musí zaplatiť niekto iný. "A nech už to bude zo štátneho rozpočtu alebo z výnosov z privatizácie - v každom prípade je to na úkor daňového poplatníka, dodal M. Maxon. "


Tweet