V sieni slávy bankovníctva bude treba upratať

25.07.2001 (00:00)

Nesplácané úvery v komerčných bankách nie sú spojené len s objektívnymi faktormi, ako zlá hospodárska situácia podnikov, ale aj subjektívnymi faktormi
Nesplácané úvery v komerčných bankách nie sú spojené len s objektívnymi faktormi, ako zlá hospodárska situácia podnikov, ale aj subjektívnymi faktormi. Dôkazom toho sú aj poznatky vládnej agentúry Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, ktorá spravuje a predáva nesplácané úvery. Z charakteru úverov a pohľadávok je evidentné, že pri ich poskytovaní museli byť hrubé prešľapy v odbornej činnosti, zanedbania a určite tam boli aj cielene nekalé transakcie. Milan Šikula, šéf Slovenskej konsolidačnej, si myslí, že teraz, keď agentúra preberá pohľadávky na úrovni dokumentácie, plasticky sa vykresľuje obraz úbohosti toho, ako sa tie úvery poskytovali. Bez úverových zmlúv, bez záložných práv. Tvrdí, že o zlých úveroch by sa dali rozprávať celé ságy. Tam, kde sú evidentné prešľapy, tam Slovenská konsolidačná koná. Informuje o jednotlivých prípadoch finančnú políciu a orgány činné v trestnom konaní.

Len v samotnej Investičnej a rozvojovej banke, a.s., Bratislava skúmajú právnici 450 prípadov zrelých na vyšetrovanie. Ministerstvo financií SR si objednalo v jednej poradenskej spoločnosti forenzný audit 51 pohľadávok, v ktorom ide o zhodnotenie trestnej a právnej zodpovednosti. Možné trestné činy sa týkajú aj dlžníkov a manažmentu bánk. V prípade Slovenskej sporiteľne bolo podaných 56 trestných oznámení na dlžníkov.

Kontakty s dlžníkmi potvrdzujú spôsob, akým prišli k úveru. Niektorí prídu a z klobúka vyťahujú 20 % a chcú, aby sme im predali pohľadávku. Neuvedomili si situáciu, že priamo im to môžeme predať len za nominálnu hodnotu. Predpokladajú, že sa Slovenská konsolidačná k nim bude správať tak, ako sa k nim správali banky, keď dostali úvery. Stačilo, že niekto z politikov zatelefonoval a išlo to ako po masle. Odrazom tohto stavu je aj to, že niektoré banky s pohľadávkami päť rokov nerobili vôbec nič. Manažment Slovenskej konsolidačnej tvrdí, že takmer všetky obvinenia smerujú k manažmentu bánk. Mnohé úvery sa poskytovali len tak, ledabolo. Neexistuje žiaden majetok, ktorým by boli kryté. Preto sa niet čomu čudovať, že pohľadávky z klasifikovaných úverov sa dali predať len za 3,3 %.

Pomyselná sieň slávy slovenských bankárov bude chudobnejšia o známe postavy. Patria medzi ne bývalí prezidenti Slovenskej sporiteľne Alojz Onda, Norbert Tencer a Ivan Kiňo, Investičnej a rozvojovej banky Jozef Tkáč a Vojtech Vranay. K nim patrí aj Milan Lônčik z Poštovej banky či nútený správca IRB Dušan Krkoška a celá plejáda šéfov Slovenskej poisťovne - od Vladimíra Horvátha, cez Mikuláša Trstenského, Editu Bukovskú až po Karola Melocíka. Zásluhy o rozvoj Všeobecnej úverovej banky si môžu na svoje konto pripísať Ján Gabriel a v neposlednom rade aj Jozef Mudrík, niekdajší viceguvernér Národnej banky Slovenska. Daňoví poplatníci budú spomínať nielen na nich, ale aj na tých, ktorí úvery nesplácali.


Tweet