Väčšina Slovákov považujú euro za dobrú vec
Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov.
Šiesti z desiatich Slovákov považujú euro za dobrú vec pre našu ekonomiku. A hoci si 30 % Slovákov myslí opak, stále patríme medzi optimistickejšie naladenú polovicu krajín eurozóny.
Ešte vyšší podiel, takmer tri štvrtiny, opýtaných Slovákov sa pozerajú na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. V tomto prípade dokonca patríme medzi najväčších „eurooptimistov“.
Spoločná mena z nás ale zanietenejších Európanov neurobila. Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré zdieľajú tento pocit v najmenšej miere. Hoci na druhej strane, u žiadneho člena eurozóny podiel obyvateľov, z ktorých by euro urobilo väčších Európanov, nepresiahol hranicu 50 %.
Platiť v hotovosti eurovými mincami alebo bankovkami nám už problém nerobí. V prípade mincí sa priklonilo k odpovedi „no problem“ 71 % opýtaných Slovákov, v prípade bankoviek dokonca až 88 %. Drvivá väčšina krajín ale aj tak skončila pred nami a platenie eurami považuje za bezproblémové ešte vyššie percento ich obyvateľov. Takmer každý opýtaný Slovák pritom potvrdil ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčil.
Pri bežných nákupoch prerátava eurové cenovky na slovenské koruny 38 % Slovákov. Nie je to však prekvapivé, keďže slovenská koruna ako taká bola súčasťou našich životov 16 rokov. V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave „eurokalkulačku“, je u nás najvyšší. Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 %. V tomto prípade sa ale nájdu v eurozóne krajiny, ktorých obyvatelia si prepočtami do starej meny pomáhajú v ešte väčšej miere ako my.
| Neprehliadnite: |
Spomínate si ešte na prípravy letnej dovolenky z roku 2008 v Grécku, v Taliansku alebo v Španielsku? Jednou z preddovolenkových povinností bola vtedy aj návšteva banky alebo zmenárne spojená s výmenou slovenských korún na eurá. Táto povinná jazda je už ale štyri roky minulosťou. Menou, ktorú dnes nosíme v peňaženkách, zaplatíme za čokoľvek v ďalších 16 krajinách eurozóny. Platiť eurom ale zväčša nie je problém ani v ostatných európskych krajinách.
Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer je tak cestovanie v zahraničí vďaka euru ľahším a menej nákladným pre každého druhého Slováka. Zavedenie spoločnej meny zároveň uľahčilo až dvom tretinám Slovákov porovnávanie cien v ostatných krajinách únie. Nižšie náklady na bankové služby pri návštevách iných krajín EÚ zaregistrovala štvrtina Slovákov. Vo všetkých troch spomenutých názoroch sme ale za priemerom eurozóny zaostali, a teda obyvateľom viacerých krajín eurozóny spoločná mena uľahčila cestovanie významnejšie ako nám.
Podľa nášho názoru ľudia akúkoľvek zmenu vo všeobecnosti vnímajú citlivejšie v čase jej plánovania a realizácie. V období zavádzania eura prevládal strach z prudkého zdražovania. Ten sa ale v prípade SR realitou nestal. Slovensko totiž prijímalo novú menu v roku 2009 – teda v roku hospodárskej recesie. Rast cien tak bol predovšetkým z tohto dôvodu počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý.
Navyše v tomto období meny okolitých susedov výraznejšie oslabovali voči euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Navyše otázku „som za alebo proti euru?“ v tomto období vystriedali iné problémy – úvahy ohľadom vývoja v ekonomike a následne obavy zo straty zamestnania.
Zdroj: Poštová banka, Foto: Ivan Sedlák
Tweet