Veľká časť živnostníkov bude mať na dôchodku problém vyžiť. To v prípade, ak si dnes nič navyše neodložia
Polovica samostatne zárobkovo činných osôb neplatí štátu na penziu nič. Z tej druhej polovice si až 80 % volí minimálne odvody. Slovensku preto hrozí, že státisíce ľudí sa na starobu nedokážu finančne zabezpečiť.
Počet fyzických osôb – podnikateľov na Slovensku presahuje číslo 400-tisíc. Podľa Štatistického úradu SR ich už na konci minulého roka bolo takmer 404-tisíc, z toho takmer 377-tisíc ľudí bolo živnostníkmi. Problémom je, že podľa údajov Slovenského živnostenského zväzu je sociálne poistených len približne 49 percent z nich. Z ostatných 51 percent si väčšina – vyše 80 % - platí odvody iba z minimálneho vymeriavacieho základu.
„V praxi to znamená, že ich odvody zodpovedajú sume, ktorá je iba o niečo málo vyššia než minimálna mzda. V budúcnosti im tak bude hroziť, že budú mať nárok iba na minimálny dôchodok. Aj to iba v prípade, že si platia dôchodkové poistenie minimálne 30 rokov. Viac ako 200-tisíc ľudí nespĺňa ani túto podmienku a tak na starobný dôchodok nebudú mať nárok, ak svoj prístup nezmenia,“ upozorňuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.
Vyžiť zo štyroch stoviek mesačne
Výška minimálnej penzie je aktuálne naviazaná na životné minimum a odvíja sa práve od rokov dôchodkového poistenia. Kto ich dosiahne 30, má teraz nárok na 389,90 eura mesačne, pri 40 rokoch je to už 458,50 eura mesačne. Koaličná SNS navrhuje naviazanie minimálnych penzií na priemernú mzdu, čo by znamenalo ich nárast. Tento návrh však aktuálne nemá politickú podporu, keďže by zásadne zaťažil štátny rozpočet a demotivoval ľudí platiť si vyššie odvody.„Bez ohľadu na spôsob výpočtu je však minimálna penzia výrazne nižšia než tá priemerná. Je to logické, keďže pre štát by bolo neefektívne doplácať dôchodky ľuďom, ktorí si buď dôchodkové poistenie neplatia vôbec, alebo naň prispievajú zo zákonného minima, aj keď ich reálny príjem môže byť vyšší,“ upozorňuje Marek Malina.
Aktuálna výška priemerného dôchodku je podľa údajov Sociálnej poisťovne 678,64 eura mesačne. Rozdiel oproti minimálnej penzii je tak výrazný. Napríklad, ak človek odpracoval a platil si odvody 30 rokov, je to 288,74 eura. Ak bol dôchodkovo poistený 40 rokov, je rozdiel medzi minimálnym a priemerným dôchodkom nižší a predstavuje 220,14 eura. „Ak však človek pracuje dlhšie a platí si štandardné odvody, jeho dôchodok rastie. Znamená to, že ak na odvodoch príliš šetrí, na minimálnom dôchodku aj tak zásadne prerobí,“ hovorí Marek Malina.
Keď vek nie je iba číslo
Preto by sa ľudia, ktorí si platia minimálne odvody, mali zamyslieť nad tým, či sa im tento prístup z pohľadu finančného zabezpečenia na starobe oplatí. Ak majú na platenie nízkych (prípadne žiadnych) odvodov objektívny dôvod, mali by si peniaze odkladať pomimo. V takom prípade je ich lepšie investovať, než šetriť napríklad na bežnom účte s nulovým zhodnotením.„Napríklad, ak by si chcel živnostník vykryť do budúcnosti výpadok 289 eur mesačne, čo je zaokrúhlený rozdiel medzi priemerným a minimálnym dôchodkom pri 30 ročnom penzijnom poistení, stačí mu investovať 23 eur mesačne v období 40 rokov. To v prípade, ak by chcel týchto 289 eur mesačne čerpať z účtu po 20 rokov čo bude na dôchodku. Aby mu peniaze vystačili na 30 rokov, musel by si odkladať 34 eur mesačne,“ približuje Marek Malina.
V tomto kontexte je veľmi dôležité, ako dlho si daný človek na penziu odkladá. Na spomínané prilepšenie k penzii vo výške 289 eur mesačne po dobu 20 rokov je totiž potrebné ušetriť si 69 298 eur. Pri 40 ročnom investičnom horizonte, priemernom výnose 8 % a 0,5 % poplatku za správu investície (toľko si pýta napr. Portu pri svojich dôchodkových účtoch), sa táto suma dá dosiahnuť pri už spomínanom vklade 23 eur mesačne. Ak by ale dôchodca investoval 30 rokov, potrebná suma stúpne na 51 eur, pri 20 ročnom investičnom horizonte dokonca na 125 eur mesačne.
„Preto platí, že čím skôr človek začne, tým lepšie. Nielenže mu bude stačiť odložiť si mesačne nižšiu sumu, no významne zníži riziko, že na investícii prerobí. Finančné trhy totiž neponúkajú garantovaný výnos, no doteraz vždy po období pádov prišlo obdobie rastu. Kto nechce prerobiť, mal by preto investovať dlhodobo a pravidelne. To mu umožní zarobiť aj na prepade a následnom spamätaní sa trhov,“ upozorňuje Marek Malina.
Podľa neho netreba zabúdať ani na ďalší zásadný ekonomický faktor, ktorým je inflácia. Napríklad, už spomínaných 289 eur mesačne bude mať pri 2 % ročnej inflácii o 20 rokov hodnotu iba 193 eur v „dnešných peniazoch“. O 30 rokov to bude iba 158 eur. Ak by bola inflácia 3 % ročne, za 289 eur si o 30 rokov kúpite toľko, čo dnes za 116 eur.
„Hoci peniaze strácajú v čase na hodnote, netreba panikáriť. Stačí si len mesačne odkladať o niečo viac. Ak vám napríklad stúpne príjem o 5 %, o rovnaký podiel si zvýšte aj sumu, ktorú si odkladáte. Namiesto vyššie spomínaných 23 eur si tak mesačne pošlite na investičný účet 24 eur. Takéto navýšenie si zásadne nevšimnete, no po desiatkach rokov odkladania na ňom zarobíte tisíce eur“, dodáva Marek Malina.
Zdroj: Portu, Foto: redakcia
Tweet