Viacerí členovia Fed chcú, aby centrálna banka riadila v USA infláciu

03.04.2003 (00:00)

V americkej centrálnej banke sa začína črtať spor o budúce smerovanie jej peňažnej politiky
V americkej centrálnej banke sa začína črtať spor o budúce smerovanie jej peňažnej politiky. Strážcovia americkej meny sa nezhodujú v názore, či má Federálny rezervný systém (Fed) ísť po tej istej ceste ako iné centrálne banky a či má formulovať peňažnopolitickú stratégiu ako orientačný rámec pre svoju úrokovú politiku.

Závery, ktoré vzniknú z tejto diskusie, sú veľmi významné pre budúcnosť americkej ekonomiky. Polemika by sa mohla v nasledujúcich mesiacoch vyostriť najmä v súvislosti s predpokladaným odchodom Alana Greenspana z funkcie šéfa americkej centrálnej banky. Jeho funkčné obdobie sa skončí v lete 2004.

Jedným z najhorlivejších zástancov peňažnopolitickej koncepcie je Ben Bernanke. Bývalý profesor Princetonskej univerzity je členom najvyššieho vedenia (direktória) Fedu od leta minulého roku. Presadzuje priame riadenie inflácie. Banka sa rozhodne, ako vysokú chce infláciu v krajine, ktorú pokladá pre ekonomiku za výhodnú, aby sa dosiahol hladký rast hospodárstva. Následne sa členovia vedenia centrálnej banky usilujú o splnenie svojho cieľa využitím nástrojov úverovej politiky.

Podľa Bernankeho názoru potrebuje Fed spoľahlivý rámec, ktorý je vhodný na to, aby držal pod kontrolou inflačné očakávania zamestnancov, podnikov a zamestnávateľov. Podľa neho by to bol spoľahlivý prostriedok, ktorý by posilnil dôveru vo Fed ako inštitúciu, ktorej sa dá dôverovať. Skončilo by sa tak so supergenialitou jedného muža, ktorým je v tomto prípade Alan Greenspan.

Barnanke kritizoval aj malú transparentnosť aktuálnej politiky Fedu. Verejnosť a trhy nevedia, na akých princípoch spočívajú rozhodnutia centrálnej banky o zvyšovaní alebo znižovaní úrokov.

Tieto predstavy podporuje napríklad šéf americkej centrálnej banky v St. Louis William Poole. Ten pokladá za nesprávnu súčasnú prax Fedu, ktorý okrem určitého inflačného cieľa sleduje aj udržanie nezamestnanosti na nízkej úrovni a má v prvom pláne na zreteli tempo rastu amerického hrubého domáceho produktu. Ekonóm z centrály Fedu v Richmonde Marvin Goodfriend je za prijatie inflačného cieľa. Dôveryhodnosť, a tým napokon aj úspech Fedu v zabezpečení cenovej stability musí byť zaručená formálnym inflačným cieľom a nesmie závisieť len na "vedení Fedu".

Proti týmto návrhom je najmä Greenspan samotný. Viackrát dôrazne naznačil, že stanovenie inflačného cieľa nepovažuje za zmysluplné. Obáva sa, že akékoľvek formalizovanie peňažnopolitickej stratégie okliešťuje jej pružnosť a úrokovú politiku zatláča do tesného korzetu. Greenspan odmietol takého predstavy svojich kolegov už v 90. rokoch. Alan Blinder, ktorý sa stal znovu profesorom ekonómie na Princetonskej univerzite, kvôli tomu odišiel predčasne z vedenia Fedu.

Šéf Fedu však v direktóriu americkej centrálnej banky nie je osamotený. Podporuje ho Donald Kohn, ktorý bol dlhoročným Greenspanovým poradcom najmä v otázkach úrokovej politiky. Úspešnosť Fedu spočíva vraj v tom, že americká centrálna banka môže reagovať na rýchlo sa meniace podmienky v hospodárstve. "Táto pružnosť je možná len preto, lebo nejestvuje nijaký inflačný cieľ," tvrdí Kohn. Dodáva, že predseda Fedu, ktorého predstavy by viedli k vyššej inflácii, by veľmi rýchlo prišiel o vplyv vo výbore centrálnej banky pre operácie na otvorenom trhu.

Bernanke a jeho stúpenci sa domnievajú, že Greenspan a Kohn sa usilujú o zamedzenie cieľavedomej diskusie v kruhu strážcov meny. Veria na tlak verejnosti a politikov. Najnovšie falošné tóny, ktoré sa objavili medzi Bielym domom a Greenspanom v otázke daňovej reformy, ich v tomto len posilnili. Podľa ich predstáv im hrajú do karát aj chýry, že prezident George W. Bush už nechce, aby Greenspan zostal na čele Fedu ďalšie funkčné obdobie.

Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.


Tweet