Vnímaný rast cien bol v uplynulých rokoch vyšší ako skutočný
Vnímanie vývoja spotrebiteľských cien môže byť často výrazne odlišné, ako uvádzajú oficiálne dáta štatistikov.
Podľa analytikov UniCredit Bank za tým môže stáť aj šírka spotrebného koša, ktorá sa do celkovej inflácie započítava. Inak totiž vnímame zmenu cien u tovarov a služieb, ktoré nakupujeme pravidelne a inak u tovarov a služieb, ktoré nakupujeme raz za niekoľko rokov.
Priblížiť sa k vnímanej inflácii tak môže napomôcť napríklad očistenie celkovej inflácie o položky, ktoré tak často nenakupujeme. Práve takto postupovali analytici UniCredit Bank, ktorí napokon zistili, že kým v priemere od roku 2006 rástli celkové ceny na Slovensku medziročne o 2,9 %, ceny často nakupovaných tovarov a služieb stúpli až o 3,3 %.
Výraznú odchýlku medzi vnímanou a skutočnou infláciou sme pritom podľa tohto cenového barometra UniCredit Bank mohli vnímať predovšetkým v rokoch 2011 a 2012. Kým totiž koncom roka 2011 oficiálna inflácia nepresiahla 5 %, vnímaný rast cien prekročil 7 %. "Takmer tretinu odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním v porovnaní s priemernou infláciou. Odlišný vývoj cien dopravných služieb a v zdravotníctve vysvetľujú necelú pätinu odchýlky,“ uvádza analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
V súčasnosti by sa však vnímanie inflácie na Slovensku na základe vývoja cien často nakupovaných tovarov a služieb nemalo výraznejšie líšiť od skutočne nameranej inflácie. Podľa cenového barometra UniCreditu by totiž ceny podľa vnímania spotrebiteľov mali dokonca medziročne klesnúť o 0,5 %. V skutočnosti podľa údajov Štatistického úradu SR ceny na Slovensku stagnujú.
Rozdiel medzi vnímanou infláciou a skutočným rastom cien však možno zistiť aj prieskumom medzi spotrebiteľmi, ktorý vykonáva Štatistický úrad SR v rámci spotrebiteľského barometra. Z neho však naopak vyplýva, že vnímaná inflácia v súčasnosti stále dosahuje 2 %. V predchádzajúcich obdobiach sa pritom údaje zo spotrebiteľského barometra a cenového barometra UniCredit Bank vyvíjali relatívne rovnako.
Súčasný rozdiel oproti cenovému barometru sa dá podľa Koršňáka vysvetliť napríklad rozličným vnímaním nárastu a poklesu cien v úvode roka, ktoré je znásobené aj charakterom znižovania cien. "Ceny elektriny síce poklesli, avšak zálohové platby často ostali nezmenené. Naopak pri raste cien elektriny sa často menia zálohové platby okamžite,“ konštatuje.
Zdroj: SITA, Foto: BANKY.sk
Tweet