Výrazný rast cien predstavuje podľa IFP riziko pre nízkopríjmové domácnosti
Najrýchlejšie rastúce zložky inflácie, teda energie a potraviny, predstavujú mierne väčšiu časť spotrebného koša nízkopríjmových domácností a dôchodcov.
Ceny na Slovensku aj v zahraničí prudko rastú. Kým pôvodne sa očakávalo, že výrazný rast inflácie sa zmierni počas tohto roka, vojna na Ukrajine odďaľuje návrat na predkrízové tempo inflácie. Vojna spôsobuje ďalší nárast cien, najmä cez zdraženie energií, ale aj skrz predĺženie trvania problémov v dodávateľských reťazcoch. Výrazný rast cien predstavuje riziko pre nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pre osoby odkázané na sociálne dávky, ktoré sa o infláciu upravujú len s oneskorením. Na sociálnej sieti o tom informoval Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.
Na Slovensku sa inflácia začala výraznejšie zvyšovať v máji 2021. Rizikom pre infláciu ostáva podľa IPF vojna, ktorá ženie nahor najmä ceny energií. To zvyšuje náklady pre firmy, ktoré budú nárast cien vstupov premietať do cien svojich výrobkov. Domácnosti by mali byť pred ďalším zvyšovaním elektriny chránené najmä vďaka memorandu medzi vládou a Slovenskými elektrárňami, ceny plynu na rok 2023 sa však naďalej budú určovať podľa pôvodného vzorca ÚRSO, do ktorého vstupujú burzové ceny od októbra 2021 do septembra 2022, a tým pádom zachytávajú aj súčasné vysoké ceny plynu. Aktuálny vývoj cien plynu sa tým pádom bude premietať do cien energií aj v roku 2023.
Prudký rast cien predstavuje riziko podľa IFP predovšetkým pre nízkopríjmové domácnosti. Najrýchlejšie rastúce zložky inflácie, teda energie a potraviny, totiž predstavujú mierne väčšiu časť spotrebného koša nízkopríjmových domácností a dôchodcov. Potraviny predstavovali v roku 2021 v priemernom spotrebnom koši približne 18,7 %, kým u dôchodcov tvorili 21,5 % a pri nízkopríjmovych domácnostiach 21,9 % spotrebného koša. Energie tvoria 9,2 % výdavkov priemernej domácnosti, 11,8 % u dôchodcov a 10 % pri nízkopríjmových domácnostiach. IFP odhaduje, že celkový rast cenovej hladiny bude pre tieto skupiny v roku 2022 preto o približne 0,1 až 0,3 percentuálneho bodu vyšší.
Vysokým rastom cien budú do väčšej miery ohrozené aj skupiny ľudí, ktorí sú odkázaní na príjem v podobe sociálnych dávok. Výška mnohých dávok a podporných schém sa totiž indexuje o infláciu, čím sa má zaručiť automatické krytie rastu nutných nákladov, najmä na stravu, ubytovanie, či oblečenie. Pri indexácii sa zohľadňuje miera inflácie z predošlého roka alebo prvého polroka predošlého roka. To môže podľa IFP pri rýchlej inflácii viesť k dočasnému poklesu reálnej hodnoty dávok.
Aktuálny nárast inflácie sa totiž prejaví zvýšením dávok až v roku 2023. Táto metodológia výpočtov sa týka valorizácie dôchodkov, rastu dávok v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku či prídavku na dieťa. Neskorá indexácia predstavuje riziko prepadnutia sa do chudoby pre tie skupiny, ktoré sú odkázané na sociálne dávky, najmä pre marginalizované rómske komunity, osamelých rodičov či mnohodetné domácnosti.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet