Vyše tretina Slovákov má financie na "hrane"

01.03.2013 (16:45)

Tri zo štyroch slovenských domácností sú schopné každý mesiac vyžiť len takpovediac na hrane. 

Viac ako tretina slovenských domácností nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Najčastejším dôvodom je zrejme chýbajúca finančná rezerva. Zdá sa ale, že väčšina domácností robí, čo môže a snaží sa v rámci svojich možností sporiť. A to aj napriek tomu, že až tri zo štyroch slovenských domácností sú schopné každý mesiac vyžiť len takpovediac na hrane, teda s menšími alebo väčšími ťažkosťami. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostatu].

S podielom domácností, ktoré nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom [35,8 %], sa v rámci únie nachádzame presne uprostred. Najväčší podiel domácností, ktoré sa nedokážu postaviť zoči – voči nečakaným výdajom, nájdeme v Lotyšsku, v Maďarsku a v Bulharsku. Naopak, najmenej sa nečakanými nákladmi nechajú zaskočiť Švédi, ale aj Holanďania, Rakúšania či Luxemburčania.

Schopnosť čeliť nečakaným finančným výdavkom je v prípade jednotlivých národov ovplyvňovaná ich životnou úrovňou, vývojom nezamestnanosti, výškou príjmov, cenovou hladinou, ale i tendenciou sporiť.
Nečakané finančné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny, teda pre jedného rodiča s dieťaťom, nakoľko im nedokáže čeliť až 70 % takýchto domácností. Neplánované výdavky ale netešia ani tie domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám a podľa údajov Eurostatu môžu položiť na lopatky až polovicu takýchto domácností.

„Vo dvojici sa to ťahá lepšie“. Tak táto stará známa veta platí aj v prípade pripravenosti na nečakané výdavky. Domácnosti s 2 dospelými členmi zvládajú nečakané výdavky oveľa lepšie. I keď s rastúcim počtom detí, a teda s rastúcimi výdavkami na bežný chod domácnosti, sa táto schopnosť znižuje.

Neprehliadnite: Slováci veria rakúskym bankám, ruské im neprekážajú Slováci v bankách preferujú termínované vklady Slováci minú na dlhy 45 % zo svojich príjmov

Dôvodom, ktorý často vedie k neschopnosti čeliť neočakávaným finančným výdavkom, je chýbajúca finančná rezerva. Zdá sa ale, že Slováci robia, čo môžu a v rámci svojich možností sporia. A to aj napriek tomu, že im to ich finančná situácia neuľahčuje. 

Podľa údajov Eurostatu totiž až tri zo štyroch slovenských domácností dokážu síce zo svojich príjmov vyžiť, avšak s menšími alebo väčšími ťažkosťami. Život na doraz je častejší v prípade už spomínaných neúplných rodín a domácností jedného dôchodcu. Naopak domácnosti s dvomi dospelými členmi s týmto problémom zápasia menej často. Z členských krajín únie je život na doraz najčastejší v Bulharsku a v Maďarsku [viac ako 90 % domácností]. Naopak, problém vyžiť zo svojich príjmov sa týka ani nie pätiny domácností vo Švédsku.

Strata práce, choroba či pokazený spotrebič. Tieto a ďalšie iné okolnosti nám môžu spôsobiť nečakané finančné výdavky. V takýchto prípadoch je snom asi každého mať aspoň nejakú finančnú rezervu. Na to, aby sme si kúpili nový spotrebič, stačí mať ušetrenú nižšiu sumu peňazí alebo do úvahy prichádza aj spotrebný úver z banky. Ako ale preklenúť niekoľko mesiacov bez práce alebo nižšie príjmy počas PN?

Uskromniť sa počas tohto obdobia nemusí stačiť a vo všeobecnosti sa odporúča mať kvôli takýmto životným situáciám finančnú rezervu vo výške aspoň 3 až 6 mesačných príjmov. Nasporiť takúto sumu si ale vyžaduje nejaký čas.

Za predpokladu, že si počas bezproblémových časov dokážeme každý mesiac uložiť 10 % zo svojich príjmov, tak na rezervu vo výške štvrťročného alebo polročného príjmu sme si schopní nasporiť v horizonte 2,5 až 5 rokov. Banky pritom v súčasnosti ponúkajú široké spektrum možností, ako si na finančnú rezervu postupne nasporiť a potom ju mať aj pre prípad núdze kedykoľvek k dispozícii.
 


Tweet