Za jedno euro by sme mohli v súčasnosti platiť aj 37 korún

Kurz slovenskej koruny voči euru by sa v prípade, ak by Slovensko od januára nevstupovalo do eurozóny, mohol pohybovať na úrovni 33,50 až 37,50 SKK/EUR. Túto úroveň kurzu odhadli analytici UniCredit Bank vzhľadom na vývoj okolitých mien krajín Visegrádskej štvorky. Na výrazne slabšej úrovni kurzu koruny by sa podľa analytika banky Ľubomíra Koršňáka podpísal súčasný turbulentný vývoj na finančných trhoch v dôsledku finančnej krízy. Po rozhodnutí o prijatí eura a stanovení fixného konverzného kurzu sa podľa jeho slov výkyvy kurzu koruny výrazne znížili, pričom v prípade ostatných mien regiónu výrazne vzrástli. Podľa Koršňáka by sa pritom vzájomný výmenný pomer koruny a eura nachádzal v súčasnosti skôr na hornej hranici spomínaného rozpätia. "Vzhľadom na historické skúsenosti, kedy slovenská koruna kopírovala predovšetkým poľský zlotý ako najsilnejšiu menu regiónu predpokladáme, že by to bolo skôr na tej hornej hranici, niekde okolo tých 36 - 37 korún za euro," konštatoval Koršňák.

Podľa analytikov UniCredit Bank je v súčasnej situácii dopadov finančnej krízy už aj na reálnu ekonomiku euro pre Slovensko neoceniteľnou výhodou. Hlavnou výhodou novej spoločnej meny je podľa Ľubomíra Koršňáka stabilita, ktorú pre ekonomiku prinesie. Ďalším pozitívnym prínosom eura bude zníženie transakčných nákladov či podpora zahraničného obchodu. Euro sa môže stať aj rozhodujúcou výhodou pre Slovensko pri získavaní zahraničných investícii. "Práve to, že Slovensko má už zavedené euro môže byť tým pomyselným jazýčkom na váhach, keď sa investor rozhoduje medzi Slovenskom a okolitými krajinami," povedal Koršňák. Výhody novej euromeny môžu pocítiť aj malý a stredný podnikatelia. Euro im môže uľahčiť prístup na zahraničné trhy predovšetkým vzhľadom na odstránenie kurzového rizika.

Analytici však poukazujú aj na negatívne stránky zavedenia novej meny od 1. januára. Za hlavnú nevýhodu označujú stratu nezávislej menovej politiky. Kompetencie v tejto oblasti od januára prejdú z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku. V prípade malej otvorenej ekonomiky, akú má Slovensko, však podľa Koršňáka táto "strata" nebude až taká nevýhodná. Poukázal pritom na fakt, že na Slovensku nastavenie menových podmienok nezohráva až takú významnú úlohu ako v prípade uzavretých ekonomík. Za jeden z rizikových faktorov pritom označil aj možný import prípadných problémov v eurozóne do slovenskej ekonomiky. Dodal však, že podľa predpokladov by tento efekt nemal byť v budúcnosti výrazný.