Zamestnanosť vlani klesla o 2 %, v ekonomike za rok ubudlo viac ako 50-tisíc pracujúcich
Počty pracujúcich najviac klesli v druhom štvrťroku, a to o 2,5 percenta, v nasledujúcich štvrťrokoch sa pokles zamestnanosti zmierňoval.
Zamestnanosť v priemere za celý minulý rok medziročne klesla o dve percentá. Celkový počet pracujúcich sa znížil o viac ako 50-tisíc osôb na 2 milióny 531,3 tisíca pracujúcich. Počty pracujúcich najviac klesli v druhom štvrťroku, a to o 2,5 percenta. V nasledujúcich štvrťrokoch sa pokles zamestnanosti zmierňoval. Miera zamestnanosti pri medziročnom poklese o 0,9 percentuálneho bodu bola na úrovni 72,5 %. V tlačovej správe o tom informoval Štatistický úrad SR.
Najväčší pokles pracujúcich zaznamenali vlani štatistici medzi mladými do 25 rokov, ročný úbytok prekročil 10 %, naopak, mierne sa zvýšil počet pracujúcich nad 55 rokov. Celkovo z 19 sledovaných odvetví dopad krízy v podobe poklesu počtu pracujúcich pocítili až v 13 odvetviach. Najväčšie úbytky boli počas celého roka v službách, najmä v ubytovacích a stravovacích službách, kde zamestnanosť klesla o 12,3 % a v doprave a skladovaní a v odborných, vedeckých a technických činnostiach pri poklese zhodne o 7,6 %. Naopak, prírastky boli najmä v informáciách a komunikácii, kde sa počet pracujúcich zvýšil takmer o štvrtinu. Poľnohospodárstvo prišlo za rok o 9,2 % pracujúcich, v stavebníctve bol pokles miernejší, o 2,9 %.
Zamestnanosť v minulom roku klesla vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom kraji, a to o 2,8 % a v Bratislavskom a Nitrianskom kraji zhodne o 2,5 %. Zamestnanosť sa najlepšie darilo udržať v Trnavskom kraji, medziročný pokles bol najmiernejší (o 0,5 %) a ako jediný dosiahol mierne zvýšenie miery zamestnanosti o 0,2 percentuálneho bodu. Súčasne najväčší pokles miery zamestnanosti bol v Prešovskom kraji o 1,8 bodu, ktorý spolu s Košickým krajom dlhodobo dosahujú jej najnižšiu úroveň v SR pod hodnotou 70 %. Druhý najväčší pokles ročnej miery zamestnanosti bol v Bratislavskom kraji (o 1,5 bodu), ktorý, naopak vykazuje najvyššiu mieru zamestnanosti v krajine.
V samotnom štvrtom štvrťroku minulého roka zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl medziročne klesla o 2 %. Na trhu práce tak bolo celkovo 2 milióny 538,9 tisíca pracujúcich, ich počet bol o 52,3 tisíca osôb nižší ako v rovnakom období roka 2019. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti tretiemu štvrťroku 2020 zvýšila o 2,5 tisíca ľudí. Pokles zamestnanosti sa prejavil najmä v druhom štvrťroku, následne miera poklesu spomaľovala. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa oproti štvrtému kvartálu 2019 znížila o 0,9 percentuálneho bodu na 72,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 1,7 % na 2 milióny 420,8 tisíca osôb.
Zamestnanosť vo štvrtom kvartáli vlaňajška klesla vo všetkých krajoch, a to tretí štvrťrok po sebe. Najmenej priaznivá situácia bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, ktoré zaznamenali najvyššie úbytky pracujúcich aj najväčší pokles miery zamestnanosti. V Prešovskom kraji klesol počet pracujúcich medziročne o 11,4 tisíca, miera zamestnanosti bola najnižšia (67,6 %) a klesla o 2 percentuálne body. V Banskobystrickom kraji úbytok pracujúcich rovnako presiahol 10-tisíc osôb a pokles miery zamestnanosti bol druhý najvyšší, o 1,5 bodu.
V zahraničí do jedného roka vo štvrtom štvrťroku minulého roka pracovalo 118,1 tisíca slovenských občanov. Za prácou do zahraničia odchádzalo zo Slovenska o 8,5 % menej osôb ako v poslednom štvrťroku 2019. Pracovné uplatnenie našli najmä v stavebníctve, ich počet sa medziročne zvýšil o 11,6 tisíca osôb, v priemysle (pokles o 9,9 tisíca osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (pokles o 7,8 tisíca osôb). Z európskych krajín našli uplatnenie najčastejšie v Rakúsku (32,4 tisíca osôb), a to napriek najväčšiemu medziročnému poklesu. Prácu v zahraničí našlo najviac pracujúcich pochádzajúcich z Prešovského kraja (30-tisíc osôb).
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet