Zbankrotovať na Slovensku je pre ľudí jednoduchšie ako v Čechách
14.08.2025 (14:10)
Osobný bankrot je jedným zo spôsobov, ako sa zbaviť dlhov. Nie vždy však dlžník má poctivý zámer a veritelia svoje peniaze už nikdy neuvidia. V čom je český systém osobného bankrotu iný a aké výhody prináša veriteľom?
Ako funguje osobný bankrot na Slovensku?
Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný, čo znamená- nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov po dobu viac ako 180 dní.
- zároveň musí mať aspoň jednu exekúciu, ktorá trvá dlhšie ako rok
- zároveň žije alebo má rodinné väzby na Slovensku.
Problémom je, že v celom procese chýba väčšia kontrola a pre dlžníkov je tak veľmi jednoduché neplatiť svoje dlhy. Na Slovensku dlžníkovi stačí podať prehlásenie o poctivom zámere. Poctivý zámer dlžníka súd rieši iba vtedy, ak o to požiada sám veriteľ, ktorý sa nevie dopracovať k svojim peniazom.
„Ako najväčší problém vnímame fakt, že momentálne dlžník nemusí preukazovať ochotu aktívne riešiť svoje dlhy. Väčšina dlžníkov si pri osobnom bankrote vyberie riešenie prostredníctvom konkurzu. Ak dlžník v konkurze nedisponuje žiadnym majetkom, veriteľ nedostane nič. Riešením by bolo primárne využívanie splátkového kalendára, pri ktorom je potrebné uhradiť minimálne 30 % z dlhu. Splátkový kalendár sa však využíva len pri minime osobných bankrotov,“ tvrdí prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil.
Na Slovensku tak máme extrémne vysoký podiel osobných bankrotov, z ktorých veritelia nezískajú ani euro. „Slovenský model je veľmi benevolentný. Umožňuje oddlženie takmer pre každého bez dôkladného preverenia príjmu alebo splácania. Nedostatočná kontrola tak spôsobuje, že systém je zneužívaný a nevedie k splácaniu dlhov,“ dopĺňa viceprezident ASINS, Pavol Jakubov.
Ako funguje osobný bankrot v Českej republike?
Osobný bankrot v Českej republike môže využiť osoba, ktorá má:- aspoň dvoch veriteľov s nesplatenými dlhmi a nie je schopná tieto dlhy vyrovnať po dobu dlhšiu ako 30 dní.
Podstatným rozdielom medzi krajinami je priebežná kontrola poctivého zámeru dlžníka. V Česku musí dlžník hlásiť mimoriadne zárobky a každých 6 mesiacov predkladať prehľad svojich príjmov.
Je však dôležité dodať, že aj v Česku boli postupne zavedené zmeny, ktoré sú v prospech dlžníkov. 1.10. bola schválená novela, ktorá skracuje dĺžku oddlženia z doterajších 5 rokov na 3 roky a ruší povinnosť dlžníka splatiť minimálne 30 % z celkového dlhu. Aj napriek tomu je český systém nastavený lepšie ako slovenský a splácanie dlhov funguje. „V Česku sa pri osobnom bankrote vyžaduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je potrebné preukázať poctivý zámer a ochotu uhradiť aspoň časť svojich dlhov. Dlžník je počas tohto obdobia priebežne kontrolovaný a každých 6 mesiacov vykazuje prehľad svojich príjmov. Cieľom je tak zabezpečiť primeranú ochranu nárokov veriteľa s prihliadnutím na príjem dlžníka,“ uzatvára viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
Zdroj: ASINS, Foto: Ivan Sedlák
Tweet
