Zelená transformácia nebude zadarmo, klimatická neutralita môže podľa analytikov zvýšiť slovenský dlh o desiatky miliárd
Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nebude pre Slovensko iba environmentálnou výzvou, ale aj zásadnou ekonomickou transformáciou s výrazným dopadom na verejné financie.
Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorú pripravili analytici Daniel Pastorok a Marek Porubský. Podľa ich odhadov môže implementácia dekarbonizačných opatrení postupne zhoršiť saldo verejných financií približne o 1,1 percenta HDP, čo by sa do roku 2050 premietlo do zvýšenia hrubého verejného dlhu o približne 25 percentuálnych bodov HDP.
Analytici upozorňujú, že ide o priame fiškálne náklady spojené s klimatickou transformáciou a nezohľadňujú širšie ekonomické či spoločenské dôsledky samotnej zmeny klímy. „Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nie je len environmentálnym záväzkom, ale aj zásadnou ekonomickou transformáciou s dopadom na verejné financie,“ uvádzajú analytici.
Najväčší tlak na rozpočet pritom nebude podľa nich spôsobený rastom výdavkov, ale poklesom príjmov. Približne 60 percent celkového negatívneho vplyvu súvisí práve s výpadkom daňových príjmov, ktorý by na konci projekčného horizontu mohol dosiahnuť približne 0,8 percenta HDP ročne. Dôvodom je najmä postupný ústup od fosílnych palív, ktorý je základom dekarbonizačnej politiky. Spotrebné dane z pohonných hmôt dnes tvoria významnú časť energetických daňových príjmov štátu a ich výber by s rastúcim podielom elektromobility a energeticky úspornejších technológií postupne klesal.
Na výpadku príjmov sa podieľa aj súčasná daňová politika podporujúca ekologickejšie formy dopravy. Elektrické a hybridné vozidlá majú nižšie daňové zaťaženie než spaľovacie autá, čo sa prejavuje napríklad v nižších príjmoch z registračných poplatkov či dane z motorových vozidiel. Analýza zároveň upozorňuje, že prechod na elektromobilitu môže dočasne zvýšiť výnos z dane z pridanej hodnoty, keďže obnova vozového parku bude rýchlejšia a elektrické autá sú zatiaľ drahšie. Z dlhodobého hľadiska však tento efekt výpadky iných daní nevykompenzuje.
Ďalším faktorom poklesu príjmov budú aukcie emisných povoleniek v rámci systému EU ETS. Hoci cena povoleniek by mala postupne rásť, množstvo dostupných povoleniek sa bude znižovať rýchlejšie, čo podľa projekcií povedie k poklesu príjmov z ich predaja približne o 0,2 percenta HDP do roku 2050.
Na výdavkovej strane sa klimatická transformácia prejaví najmä zvýšenou potrebou investícií. Tá by sa mala pohybovať približne v rozsahu 0,2 až 0,5 percenta HDP ročne a predstavuje zhruba 40 percent celkového fiškálneho vplyvu. Investície sa budú sústreďovať najmä do modernizácie priemyslu, obnovy budov a opatrení na zvyšovanie schopnosti krajiny viazať uhlík.
Priemyselný sektor patrí medzi najnáročnejšie oblasti transformácie. Významné investície si vyžiada najmä modernizácia energeticky náročných výrobných procesov, napríklad prechod oceliarstva z vysokých pecí na elektrické oblúkové pece či zavádzanie technológie priamej redukcie železa. Podľa projekcií môže byť najvyššia investičná potreba okolo roku 2045, keď by náklady na tieto technologické zmeny mohli dosiahnuť približne 8,2 miliardy eur.
Významné finančné zdroje si vyžiada aj obnova budov, ktorá je kľúčová pre znižovanie energetickej náročnosti domácností aj verejných či komerčných objektov. Do roku 2030 sa očakávajú investície najmä do zlepšenia tepelnoizolačných vlastností budov, výmeny vykurovacích systémov alebo zavádzania nízkoemisných technológií, ako sú tepelné čerpadlá. Podľa projekcií môže byť významná časť týchto investícií spolufinancovaná z verejných zdrojov.
Súčasťou klimatickej stratégie sú aj opatrenia v oblasti využívania pôdy a lesov, ktoré majú zvýšiť schopnosť krajiny zachytávať uhlík. Investície do týchto aktivít by mohli do roku 2050 dosiahnuť približne 4,4 miliardy eur, pričom najväčší podiel pripadá na hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde.
Analýza zároveň upozorňuje, že samotné plnenie klimatických záväzkov Slovenska nemusí automaticky znamenať spomalenie globálneho otepľovania. „Úspešná realizácia opatrení na dosiahnutie neutrality na Slovensku je čiastkovým príspevkom k spoločným klimatickým cieľom, sama o sebe však vzhľadom na zanedbateľný podiel Slovenska na globálnych emisiách nezaručuje spomalenie globálneho otepľovania bez úspešnej globálnej koordinácie,“ uvádzajú Daniel Pastorok a Marek Porubský.
Podľa analytikov tak môžu verejné financie čeliť negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny aj v prípade, že Slovensko splní svoje záväzky. Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku preto predstavuje nielen environmentálnu, ale aj významnú fiškálnu výzvu, ktorá bude vyžadovať citlivé nastavenie daňovej politiky aj investičných priorít štátu v nasledujúcich desaťročiach.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet