Zisky bánk v SR sa nevymykajú ziskom bánk v iných krajinách EÚ

V súčasnosti prevláda v bankovom sektore na Slovensku pokles úrokového výnosu na celkových príjmoch a súčasne sa prejavuje trend rastu neúrokových výnosov, teda poplatkov a provízií. Vyplýva to z analýzy venovanej podielu poplatkov za bankové služby na celkovom zisku bankového sektora, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií SR (MF). Na Slovensku sú poplatky v bankách nižšie v porovnaní s poplatkami v zahraničí. Prieskum Inštitútu pre úverovú ekonomiku na Ekonomickej univerzite vo Viedni poukazuje na lacnejšie slovenské bankové poplatky, no iba v absolútnych číslach. Ako uviedla Asociácia bánk, štruktúra zisku bánk pôsobiacich na Slovensku sa nevymyká štruktúre zisku v ostatných krajinách Európskej únie (EÚ). "Vzostup príjmov z poplatkov neznamená automaticky nárast poplatkov, ale súvisí predovšetkým so stále sa zvyšujúcim množstvom využívaných bankových produktov a služieb," uviedol výkonný riaditeľ Asociácie bánk Ladislav Unčovský.

Podľa analýzy MF podiel príjmov z poplatkov na celkových príjmoch bánk na Slovensku rastie, avšak pomalšie ako v EÚ a jeho úroveň stále zaostáva za priemerom únie. Ešte viac ako podiel poplatkov rastie podiel príjmov súvisiacich najmä s operáciami s cennými papiermi, devízami a derivátmi na celkových príjmoch. "Zároveň kvôli nízkym úrokovým sadzbám klesá podiel úrokových príjmov na celkových príjmoch," uviedol Unčovský. Banky na Slovensku majú podľa Unčovského na základe rôznych analýz najnižšie poplatky v Európe, ako aj najnižšie poplatky vzhľadom k priemernej mzde v krajinách Visegrádskej štvorky.

Podľa štúdie českej spoločnosti Scott & Rose vyšlo z krajín s porovnateľnými ekonomickými podmienkami, teda okrem Rakúska, Slovensko najlacnejšie aj v porovnaní ročných nákladov na vedenie bankového účtu s priemerným ročným platom. Viac ako na Slovensku zaplatí klient a poplatkoch z okolitých štátov v Maďarsku a Poľsku. Ako poukázal prieskum viedenskej univerzity, slovenský klient zaplatí banke na poplatkoch približne 0,6 % zo svojho ročného platu, vo Švédsku je to len cez dve desatiny percenta a v Nemecku, Belgicku či vo Švajčiarsku ešte menej. Podľa publikovanej štúdie Capgemini, ING a EFMA sú priemerné náklady na získanie kreditnej karty na Slovensku 18 eur, avšak priemerné náklady užívateľa spojené s vydaním kreditnej karty v Nemecku predstavujú 12,4 eura a v Kanade nie sú žiadne.

Ako sa ďalej uvádza v analýze rezortu financií, nie všetky poplatky sa budú vyvíjať rovnako a v zahraničnom platobnom styku s Európskou úniou budú poplatky klesať. Keď Slovensko prijme jednotnú európsku menu, bude musieť plniť smernicu Európskej komisie, podľa ktorej nemôžu byť poplatky v medzinárodnom platobnom styku s úniou drahšie ako platby v rámci krajiny. Podľa ministerstva financií je pravdepodobné, že banky do roku 2009 zvýšia ceny za domáce platby, zahraničné však budú musieť znížiť. "Akékoľvek ďalšie regulačné zásahy štátnych orgánov najmä v otázke stanovenia cien poplatkov, osobitného zdaňovania alebo iných neštandardných opatrení môžu mať za následok zhoršenie postavenia jednotlivých bánk, a tým aj negatívny dopad na klienta," povedal Unčovský. Súčasná právna úprava je podľa Asociácie bánk úplne dostatočná a uľahčuje bežnému klientovi zorientovať sa a rozhodovať sa na základe relevantných informácií. Väčšia transparentnosť pri informovanosti klientov o cenovej politike bánk a pobočiek zahraničných bánk by mala podľa rezortu financií pozitívne ovplyvniť konkurenčné prostredie a vytvoriť tlak na pokles bankových poplatkov.