Zlato na historickom maxime a potom prudký pád. Čo za tým stojí?
Cena zlata vstúpila do nového roka vo veľkom štýle. Na začiatku roka dosiahla historické maximum a po silných ziskoch z predchádzajúcich rokov sa jej rast v uplynulých mesiacoch ešte zrýchlil. Eufória však netrvala dlho.
Počas niekoľkých dní prišiel jeden z najprudších krátkodobých prepadov za posledné desaťročia. Napriek tomu sa drahý kov naďalej obchoduje výrazne nad úrovňami z minulých rokov a za posledné dve dekády svojím zhodnotením prekonal aj hlavné akciové indexy. Na tieto súvislosti upozorňujú analytici úseku menovej politiky a bankových obchodov Národnej banky Slovenska.
Podľa nich prudký rast cien zlata poháňala kombinácia globálnej neistoty, politických rizík a investičných špekulácií. Eskalácia konfliktov a nepredvídateľné politické kroky zvýšili dopyt po aktívach, ktoré nie sú viazané na konkrétny štát. Zlato v takomto prostredí tradične plní úlohu bezpečného prístavu. Silným motívom bol aj naratív takzvaného debasementu, teda obáv zo znehodnocovania meny, ktorý posilňovali pochybnosti o nezávislosti americkej centrálnej banky. K rastu prispeli aj výrazné nákupy zo zahraničia, najmä z Číny a ďalších ázijských krajín. V kombinácii s efektom FOMO, teda strachom z premeškanej príležitosti, sa investície do zlata stali globálnym fenoménom.
Obrat prišiel náhle. Spúšťačom korekcie bola nominácia Kevina Warsha na čelo amerického Federálneho rezervného systému, ktorá bola trhmi vnímaná ako signál možnej prísnejšej menovej politiky. Dolár rýchlo posilnil a keďže zlato je oceňované v americkej mene, dostalo sa pod tlak. Významnú úlohu zohrala aj štruktúra trhu. Po mesiacoch takmer nepretržitého rastu sa nahromadilo veľké množstvo krátkodobých špekulatívnych pozícií, často financovaných pákou. Keď sa ceny začali znižovať, nasledovala vlna výberu ziskov a nútených predajov, ktorá pokles ešte prehĺbila.
Analytici Národnej banky Slovenska však upozorňujú, že tento vývoj nemožno interpretovať ako signál bezprostrednej recesie či nekontrolovanej inflácie. Dlhodobé inflačné očakávania zostávajú podľa nich ukotvené a ostatné finančné trhy reagovali na cenové výkyvy zlata len minimálne. Rast jeho ceny tak nebol prejavom paniky, ale skôr odrazom snahy investorov poistiť sa proti systémovým a režimovým rizikám.
Zlato dnes zohráva významnú úlohu aj v stratégiách centrálnych bánk a správcov fondov. Tí ho nenakupujú primárne na krátkodobú špekuláciu, ale ako nástroj diverzifikácie rezerv. Skúsenosť z roku 2022, keď boli zmrazené ruské devízové rezervy, ukázala, že aj oficiálne aktíva centrálnej banky môžu byť v prípade sankcií dočasne nedostupné. Zlato uložené na domácom území tomuto riziku nepodlieha a zvyšuje dôveryhodnosť rezerv svojou nezávislosťou od cudzej menovej politiky.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet