Zlato rastie, akcie padajú. Blízky východ opäť mení globálnu ekonomiku
Víkendová vojenská eskalácia medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom okamžite otriasla globálnymi trhmi. Pre finančné trhy je podľa analytikov kľúčové najmä to, čo sa deje na energetickej mape sveta. Irán patrí medzi významných producentov ropy, keď vlani vyvážal približne 1,6 milióna barelov denne, čím sa radil medzi najväčších exportérov.
Ešte dôležitejší je však strategický význam Hormúzskeho prielivu. Približne 150 kilometrov dlhého a 50 kilometrov širokého úseku medzi Iránom a Ománom, cez ktorý prechádza zhruba pätina svetovej spotreby ropných kvapalín a LNG, teda viac než 20 miliónov barelov denne.
Práve tu sa situácia dramaticky vyostrila. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa zóna stala fakticky neprejazdnou. V dôsledku vojenských operácií je prerušená satelitná navigácia, existuje hrozba podmínovania a dochádza k útokom na lode. Okrem fyzickej priechodnosti je problémom aj ochota lodných a poisťovacích spoločností vstupovať do vojnovej zóny. Tankery sa pred vstupom do prielivu hromadia alebo sa úplne otáčajú späť.
Reakcia trhu bola okamžitá. Ekonóm spoločnosti Finax Patrik Kindl hovorí, že cena ropy po víkendových udalostiach vzrástla o viac ako osem percent, čo vníma ako krátkodobú reakciu na zvýšené napätie. Analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík upozorňuje, že trhy už neoceňujú len napätie, ale začali započítavať reálne geopolitické riziko a možnosť širšieho vojenského konfliktu. Ropa po otvorení trhov vyskočila približne o desať percent k úrovni 80 dolárov za barel, v niektorých momentoch až na 82 dolárov, čo je najviac od začiatku roka 2025, a následne mierne korigovala pod 80 dolárov.
Kým Irán sám tvorí približne dve percentá globálnej ponuky ropy a jeho prípadný výpadok by ostatní producenti dokázali nahradiť, kľúčovým rizikom je práve Hormúzsky prieliv. Kindl pripomína, že krajiny obklopujúce Perzský záliv zabezpečujú až 20 percent svetovej ponuky ropy exportovanej cez tento úzky bod. Jeho dlhodobejšia blokáda by znamenala výrazný cenový šok. Ropný kartel OPEC síce oznámil navýšenie ťažby o 206-tisíc barelov denne s cieľom upokojiť trhy, no značná časť tejto kapacity sa nachádza práve v rizikovom regióne.
Napätie sa prenieslo aj na ďalšie energetické komodity. Podľa Horňáka cena európskeho plynu vyskočila o viac než 26 percent a prekročila hranicu 40 eur za megawatthodinu, čo je najviac od júna minulého roka. V neistých časoch investori tradične vyhľadávajú bezpečné prístavy. Zlato tak vzrástlo o viac než dve percentá, pričom podľa Bajzíka sa pohybovalo okolo 5 400 dolárov za uncu. Naopak, striebro reagovalo len minimálne, čo naznačuje selektívny presun kapitálu do najtradičnejších bezpečných aktív.
Akciové trhy reagovali poklesom. Európske akcie po otvorení stratili takmer dve percentá, pričom najviac utrpeli aerolinky a cestovný ruch v dôsledku narušenej leteckej dopravy. Naopak, rástli energetické spoločnosti ako Shell či British Petroleum a posilnili aj firmy z obranného sektora vrátane spoločností Saab a BAE Systems. Americké futures naznačovali podobne negatívne otvorenie trhov.
Pre Slovensko je kľúčové, čo sa stane s cenami pohonných hmôt a energií. Kindl upozorňuje, že domáci motoristi by mali očakávať rast cien, nie však dramatický skok. Ropa Brent sa aj po prudkom pohybe pohybuje v pásme, ktoré je z dlhodobého hľadiska stále pod historickými maximami. Bajzík odhaduje, že v najbližších týždňoch je reálne zdraženie pohonných hmôt približne o dva až päť centov za liter. Zároveň pripúšťa, že hranica 100 dolárov za barel je pri ďalšej eskalácii bližšie, no zatiaľ ide skôr o krátkodobý výkyv než potvrdený dlhodobý trend.
Horňák zároveň varuje pred širšími inflačnými dôsledkami. Pri pretrvávaní vyšších cien energetických komodít by sa inflačné tlaky preniesli cez drahší plyn, elektrinu a pohonné hmoty nielen na domácnosti, ale aj na firmy, čo by mohlo spôsobiť širší rast cien v ekonomike. Vývoj však bude závisieť od ďalšieho geopolitického smerovania. Dlhodobá blokáda prielivu totiž nie je v záujme ani Spojených štátov, ani Číny, ktorá je najväčším odberateľom iránskej ropy a významná časť jej dovozov prechádza práve cez túto trasu.
Trhy tak momentálne pracujú s rizikovou prirážkou, nie so scenárom trvalého výpadku dodávok. Ak by došlo k diplomatickému uvoľneniu napätia alebo dokonca k zmene režimu a následnému uvoľneniu sankcií, na trh by sa mohol dostať väčší objem ropy, čo by malo na ceny opačný efekt. Dovtedy však ostáva Blízky východ opäť hlavným motorom volatility na energetických aj finančných trhoch.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet