Zväčšovanie eurovalu problém Európy podľa Mikloša nevyrieši

17.01.2011 (09:10)

Grécka pôžička bola podľa ministra financií Ivana Mikloša prvým zle zapnutým gombíkom, euroval druhým a jeho prípadné zvýšenie bude len tretím v rade. 

Zväčšovanie eurovalu zásadný problém Európy spojený s dlhovou krízou nevyrieši. Konštatuje to minister financií Ivan Mikloš v komentári pre pondelňajšie vydanie denníka Hospodárske noviny. "Grécka pôžička bola prvým zle zapnutým gombíkom, euroval druhým a jeho prípadné zvýšenie bude len tretím v rade," uvádza Mikloš. Vlády, aj v USA, aj v Európe, sa podľa jeho slov stali rukojemníkmi veľkých bánk, pretože majú paniku z opakovania situácie po páde Lehman Brothers. "Začarovaný kruh riešenia situácie v eurozóne spočíva v tom, že bez účasti privátneho sektora, teda najmä bánk, platia účet len daňoví poplatníci, čo je nielen politicky citlivé, ale aj bezvýchodiskové," dodáva Mikloš.

Vtiahnutie bánk do hry však podľa ministra financií znamená nielen riziko ich pádu so všetkými dôsledkami, ale aj riziko zvýšenia úrokov vládnych dlhopisov, čo podľa jeho slov pre viaceré krajiny eurozóny znamená akútne ohrozenie ich solventnosti. Ak chcú vlády vzniknutý problém riešiť, a nie len hrnúť pred sebou, mali by sa vrátiť k jednoduchým, ale o to dôležitejším princípom a pravidlám. "Napríklad, že "bez práce nie sú koláče“, alebo "kto šetrí, má za tri“, prípadne "lož má krátke nohy“ a tak podobne," dopĺňa Mikloš. Pod vzniknutú situáciu sa pritom podľa jeho slov podpísalo aj nerešpektovanie niektorých jednoduchých ekonomických princípov, ako je vzťah medzi úsporami a investíciami alebo neakceptovateľná tolerancia, ba až podpora morálneho hazardu, prípadne nerešpektovanie zásady, že trh a konkurencia bez bankrotu nie sú ani trhom, ani konkurenciou.

Inštitúciami, ktoré takúto politiku vlád pomáhali realizovať, boli banky, a to centrálne aj komerčné. A tie komerčné na tom podľa Miklošových slov aj významne zarábali, pričom prejavili obdivuhodnú schopnosť vytvárať nové a nové finančné produkty, ktoré nemali žiadnu pridanú hodnotu, iba zakrývali spomínané politiky a významne na tom zarábali. Na ilustráciu Mikloš napríklad uvádza rast reálnych miezd v Grécku v rokoch 1999 až 2009, ktorý dosiahol 44,6 percenta, kým v Nemecku reálne mzdy v tomto období klesli o 6 percent. Nárast miezd vo verejnom sektore bol v Grécku dokonca ešte vyšší, vzrástli o 76,7 percenta. "Keďže produktivita a konkurencieschopnosť za týmito číslami výrazne zaostávali, platilo sa to z pôžičiek. Tie poskytovali a na situácii zarábali banky vrátane nemeckých," dodáva Mikloš. 


Tweet