Tulipánové finančné machinácie (2.časť)

Autor: Jozef Ryník
10.05.2010 (09:00)

 Samozrejme že ceny tulipánov nemohli rásť donekonečna. Niektorí investori začali považovať ceny cibuliek za príliš vysoké, ale najmä neskúsenejší stále verili, že niekto vždy zaplatí za tulipány viac, ceny porastú a oni zarobia.
Varovania holandskej vlády, ktorá tvrdila, že ceny tupipánov boli nadhodnotené v pomere k ich skutočnej hodnote neboli brané do úvahy. Naviac niektorí špekulanti sa hnevali na vládu, že šíri poplašné správy a viacerí štátni úradnici boli fyzicky napadnutí.
Prezieravejší investori sa už na konci roka 1636 začali zbavovať tulipánov. Ich ceny sa znižovali najprv pomaly neskôr rýchlejšie. Samozrejme dôvera v nákup bola oslabovaná, ale skutočná panika začala až začiatkom februára 1637, keď sa v Haarleme rozšírili správy o nepredajností tulipánov. V strachu pred stratou sa chcel každý zbaviť tulipánov čo najrýchlejšie. Za 6 týždňov ich ceny klesli o 90%. Nedodržiavanie podmienok zmlúv bolo bežné. Najmä kupujúci chceli byť zbavený záväzku voči predávajúcim, keďže sa blížila jar a s ňou aj splatnosť ich zmeniek.
Centrálna holandská vláda spočiatku nechcela do týchto obchodov intervenovať. Radila obchodníkom, aby sa medzi sebou dohodli a stabilizovali ceny a tak zvýšili dôveru v tulipány alebo nechala riešenie problémov na lokálne vlády.
Tak napríklad mestská rada v Haarleme vyhlásila 7.marca 1637 všetky obchody uzavreté pred 30.novembrom 1636 za neplatné. Obchody po tomto dátume mali byť splnené vtedy, keď kupujúci zaplatil aspoň 10% z dohodnutej kúpnej ceny predajcovi. Snahu o riešenie prejavili aj samotní pestovatelia tulipánov, ale ich stretnutia z rôznych miest nepriniesli všeobecnú zhodu. Každý čakal na zásah centrálnej vlády.
V apríli bolo holadskou vládou navrhnuté moratórium na obchody s tulipánmi dokým sa situácia neukľudní. Nasledoval dekrét z 27. apríla 1637, kde vláda deklarovala, že cibuľky tulipánov majú byť považované za komodity a nie za investície. Preto sa s nimi malo obchodovať na báze komodít. Znamenalo to, že za tulipány sa malo platiť v hotovosti a nie zmenkami a zároveň holadske banky prestali akceptovať tulipány ako zálohy na požičky. Spory z nedodržania zmlúv sa aj naďalej mali riešiť na lokálnej úrovni. Každé holandské mesto tak hľadalo vlastné východiska. V meste Haarlem zaviedli moratórium na obchody s tulipánmi, ale napríklad šľachtici sa mohli zbaviť povinnosti kúpy nepredajných cibuliek ak zaplatili 4-5% z dohodnutej sumy a niektorí nezaplatili vôbec. V tom istom meste bola na začiatku roka 1638 zriadená komisia, ktorá mala riešiť jednotlivé sporné obchodné prípady. V máji toho istého roku sa prijal recept na riešenie sporov. Prijalo sa pravidlo, že keď kupujúci zaplatil aspoň 3,5% z ceny tovaru zmluva mala byť splnená a cibuľka tulipánu ostala predávajúcemu.
Napriek týmto opatreniam ceny tulipánov klesali aj naďalej. Napokon súd v Amsterdame rozhodol, že dlhy zo špekulácii nie sú dlhy podľa práva. Preto dlžníkov nemohol nikto nútiť splácať ich záväzky.
Na toto rozhodnutie doplatili najviac pestovatelia teda predávajúci, ale vlastne každý kto vlastnil tulipány v čase pádu ich ceny. Mnoho investorov, či už zo strednej alebo nižšej vstvy obyvateľstva ostalo po tulipánovej mánii zruinovaných, zadĺžených a zúfalých.

Tulipánový ošiaľ však nemal dopad iba na investorov, ale na celú holadskú ekonomiku. Jedni autori tvrdia, že Holandsko sa spamätávalo z mánie niekoľko rokov. Keďže mnoho malých a stredných podnikateľov skrachovalo,dane sa neplatili na čas ak vôbec a tak aj štátna pokladňa utrpela ujmu. Z toho vyplýval nedostatok financií na udržiavanie holadského vojska a loďstva a následne strata mnohých zámorských kolónií, ktoré v 40. rokoch 17. storočia obsadila Veľká Británia bez boja. Niektorí historici tvrdia, že New York by sa dnes stále volal New Amsterdam nebyť tulipánovej mánie.
Na druhej strane iní vedci sa nazdávajú, že tulipánová aféra mala iba nepatrný dopad na holandské hospodárstvo a strata jeho kolónii súvisela s konplexnejšími ekonomickými a politickými faktormi.
Či už dopady tulipánovej mánie na holadskú ekonomiku boli väčšieho alebo menšieho rozsahu je zrejmé, že ľudia sa z nej nepoučili, alebo jej dôsledky skoro zapadli do zabudnutia, keďže podobné finančné mánie sa v histórii ekonómie opakovali. Nadudúce si opíšeme dalšiu z nich, ktorá sa nazýva mánia južného mora. 


Tweet