20. storočie

Autor: Ing. Michal Kohút
07.11.2007 (00:00)

Ako sme naznačili v predchádzajúcej časti, na začiatku 19. storočia, individuálny kapitál súkromných bánk nebol dostačujúci na pokrytie náročných investičných akcií, dochádza tak k spájaniu bánk a financovania formou akcionárov, tak ako to poznáme dnes.

V období 1870 až 1914 kapitál nadobudol novú dimenziu - začal sa vyvážať. Za touto investičnou vlnou stáli mocnosti ako Anglicko, Francúzsko, Nemecko a neskôr USA. Prístup k zahraničným surovinovým zdrojom, lacná zahraničná pracovná sila, vyhnutie sa colným prekážkam, možnosť vyššieho zhodnotenia vlastného kapitálu viedlo tieto krajiny k expanzii. Hlavné teritória boli Čína, Austrália, Kanada a Latinská Amerika. Nová forma dobývania sveta tak mohla začať...

Anglické banky financovali najmä hmotné investície do budovania železníc a do ťažby surovín (spomeňte si na TV seriály z prostredia ťažby zlata v Afrike), francúzske bankové domy vyvážali kapitál vo forme finančných investícií (zúročiteľné pôžičky, úvery, zahraničné obligácie) za čo Francúzsku prischol názov úžerník Európy, Nemecko – nová veľmoc, udržiavala rovnováhu medzi hmotnými a finančnými investíciami.

Po roku 1910 dochádza k finančnej vojne kapitálu medzi Nemeckom a Francúzskom o juhovýchodnú Európu. Možnosť kontrolovať ekonomiku a odbytištia zbrojárskeho priemyslu nemalou mierou prispelo k vojnovému požiaru, ktorý o pár rokov vypukol na Balkáne (1912-1913) a neskôr zachvátil celú Európu.

I. svetová vojna (1914-1918) bola financovaná zvýšeným daňovým zaťažením, drancovaním získaných území, štátnymi pôžičkami a vydávaním nekrytých inflačných peňazí. V priebehu vojny sa takto z USA ako dlžníckej krajiny stal veriteľ celej Európy. Porazené krajiny platili astronomické sumy vojnových reparácií. Toto obdobie svetovej finančnej nerovnováhy naštartovalo vlnu poklesu a úpadku svetového bankovníctva, ktoré sa s menšími prestávkami zastavilo až v roku 1945.

Na vydávanie nekrytých inflačných peňazí najviac doplatilo Nemecko. Pokiaľ v roku 1918 si nemeckí prastarí rodičia mohli kúpiť 1$ za 6 DM, v roku 1923 bol pomer 1$ = 4,2 biliónov DM. Táto obrovská inflácia bola efektnou kľučkou splácania dlhov denominovaných v nemeckých markách. Kritickú situáciu zmiernila až tzv. hypotéka národného majetku a zavedenie rentových peňazí v pomere 1: 1 biliónu mariek.

Svetová hospodárska kríza (1929-1933) začala krachom na newyorskej burze 24. apríla 1929. Bezprostredným dôsledkom bolo zastavenie úverovej pomoci strednej a východnej Európe, najmä však Nemecku a Rakúsku. Tieto krajiny následne prechodne zavreli všetky banky a sporiteľne. Reťazová reakcia zapríčinila devalváciu libry, priviedla do ťažkej krízy všetky krajiny, ktoré boli na ňu naviazané. Kríza naplno prepukla aj v strednej a východnej Európe. Prakticky neexistovala možnosť získať úver. Jedinou krajinou Európy, ktorej sa dočasne darilo čeliť kríze bolo Francúzsko.

Vo všeobecnosti sa kríza prejavovala rapídnym znižovaním cien najmä poľnohospodárskych produktov, znižovaním miezd, následným poklesom kúpyschopnosti obyvateľstva. Dochádzalo k hromadným krachom v poľnohospodárstve rapídnemu rastu nezamestnanosti.

Krízu sa postupne podarilo prekonať zvýšením úlohy štátu v ekonomike a novým rozvojovým impulzom – zbrojením. Gigantické finančné dôsledky druhej svetovej vojny (1939-1945) a hroziaci kolaps celosvetového finančného systému zmiernil vznik Medzinárodného menového fondu. Vojnou zdevastovaná a zdecimovaná Európa nášla záchranu v hospodárskej pomoci z USA tzv. Marshallov plán (1948-1953). Táto úverová a tovarová injekcia postavila opäť na nohy západoeurópsky bankový systém.

Krajiny nového socialistického bloku pod tlakom Sovietskeho zväzu odmietli Marshallov plán. V tomto období katastrofálnych neúrody, na úkor vlastných občanov, Stalin zásoboval poľnohospodárskymi produktmi celú východnú Európu.

70. roky priniesli konečne novú kvalitatívnu vlnu v bankovníctve. Áno boli to elektronické peniaze. Túto éru naštartovala americká Citibank v roku 1976, ktorá v snahe vybudovať si úplne novú konkurenčnú výhodu, prišla na trh s ATM (automatic teller machine) t.j. klasickým peňažným automatom resp. bankomatom. V krátkom období sa ponuka rozšírila o možnosť používať platobnú kartu pri nákupoch a v platbách v obchodnom styku.

Od 90. rokov vďaka masívnemu rozvoju telekomunikačných technológii a internetu dochádza k vzniku nových bankových služieb ako je telebanking, homebanking, internetbanking a GSMbanking. Mnoho operácii dovtedy uskutočniteľných len priamo v banke sa teraz dajú takto vykonať z obývačky za zlomok času a nákladov. To vedie k radikálnemu posunutiu v efektívnosti a kvalite poskytovaných služieb. Stali sme sa svedkami toho, že nová etapa histórie sa píše práve teraz...

Čo myslíte, kde v histórii vyspelého sveta sa asi nachádza súčasná slovenská ekonomika?



Tweet