Dá sa kúpiť šťastie za peniaze?

Autor: redakčne upravené
23.02.2024 (09:30)

Dá sa životné šťastie vôbec nejako merať? Platí úmera, čím sme bohatší, sme aj šťastnejší? Odpovede na tieto zaujímavé otázky hľadali ekonómovia, aj psychológovia.

Peniaze sú zvláštny statok. Život bez nich je v dnešnej spoločnosti prakticky nemožný a keďže väčšina životných pôžitkov sa za ne dá kúpiť, zvykneme ich vzťah ku šťastiu zovšeobecňovať rovnicou: viac peňazí = viac šťastia. No často môže ísť len o akési krátkodobé uspokojenie - trvalé šťastie prinášať naozaj nemusia.

Výhercovia lotérií neposkytujú jasnú odpoveď

Príkladom sú mnohé takzvané prirodzené experimenty, napríklad výhry v lotériách. Dlhodobé štúdie s týmito ľuďmi však neposkytujú úplne jasné závery. Štúdia na švédskych výhercoch našla zvýšenú spokojnosť so životom, ktorá pretrvala aj po 10 rokoch od výhry, no zaujímavo nie zvýšené šťastie. Iné štúdie zasa ukazujú, že na istý čas po výhre signifikantného množstva peňazí sa pociťované šťastie zvýši, no potom sa najčastejšie znovu znižuje k akémusi dlhodobému priemeru, alebo sa dokonca zníži.

A čo nehnuteľnosti a hypotéky?

Súvislosť medzi finančnými podmienkami domácností a šťastím sa venoval aj januárový blog analytikov slovenskej národnej banky, ktorý vychádza z dát prieskumov miestnych domácností v rokoch 2017 a 2021. Analytici NBS zistili, že pocit šťastia slovenských domácností je vyšší, ak vlastnia nehnuteľnosť. To by samo o sebe nebolo až také prekvapivé, no tento vzťah platí aj v prípade, že si ju kúpili na úver. Medzi spomínanými rokmi tak pociťované šťastie u nás narástlo aj vďaka priaznivým úverovým podmienkam pri nákupe vlastného domu alebo bytu. Naopak, a celkom logicky, príliš vysoký pomer splátok dlhov k celkovým príjmom domácnostiam spôsobuje „vrásky na čele“. Analytici totiž našli aj štatistický nepriamy súvis medzi výškou takzvaného DSTI, teda splátok úverov k príjmu, a spokojnosti so životom.

V spokojnosti so životom sme takmer na chvoste Európy

Koncom decembra zasa štatistický úrad publikoval správu, že obyvatelia Slovenska boli v roku 2022 so svojím životom v priemere spokojní na 7 bodov z 10 a toto skóre sa od roku 2013 nijako významne nemenilo. Čo však toto číslo skutočne znamená? V európskom porovnaní to bolo pomerne slabé umiestnenie: až 21.-23. priečka z 29 hodnotených krajín, spoločne s Portugalskom a Francúzskom, ale zasa len tesne pod priemerom EÚ na úrovni 7,1 bodu. To sa celkom podobá aj na umiestnenie Slovenska v iných rebríčkoch indikátorov životnej úrovne. Spokojnosť pritom u nás s vekom v priemere klesala, keď najpozitívnejšie svoj život hodnotili mladí ľudia, menej generácia nad 50 rokov a najmenej najstarší nad 65 rokov. Najviac si Slováci a Slovenky pochvaľovali svoje osobné vzťahy, o čosi menej svoje využívanie voľného času a najmenšiu spokojnosť vykazovali s oblasťou financií. Viac ľudí ako v minulosti sa cítilo osamelých, čo môže súvisieť aj s obdobím pandémie či rastom trávenia voľného času na sociálnych sieťach. Z Európanov boli v priemere najspokojnenší Švajčiari, Rakúšania, ale prekvapivo aj Poliaci a Rumuni. Najpesimistickejší sú Bulhari, Nemci a Gréci.

Šťastie je relatívne – jeho úroveň i rast závisia aj od postavenia v príjmovom rebríčku

Úzky súvis životnej spokojnosti či šťastia s peniazmi vyplýva aj z faktu, že úroveň osobného šťastia závisí do veľkej miery od toho, s kým sa porovnávame. Alebo inak: kde v spoločenskom príjmovom rebríčku sa nachádzame. To môže vysvetľovať aj nižšiu priemernú spokojnosť so životom na Slovensku – veľa z nás sa jednoducho neporovnáva len so svojimi susedmi a krajanmi, ale aj s ľuďmi v blízkych či vzdialenejších krajinách, napríklad Západnej Európy. To tiež môže znamenať, že aj ak životná úroveň rastie, ale Západ v nej nedobiehame, priemerné šťastie rásť nemusí (tzv. Easterlinov paradox). Okrem toho tiež donedávna prevládal názor, že od určitej úrovne bohatstva už šťastie veľmi nerastie. V roku 2010 Daniel Kahmenan a Angus Deaton (ekonomickí nobelisti) totiž publikovali štúdiu, ktorá hovorí, že od úrovne príjmu 75-tisíc dolárov ročne u Američanov spokojnosť so životom ani šťastie s ďalšími dolármi príjmu už nerastú.

O niekoľko rokov neskôr sa však na výsledky Nobelistov spätne pozrel Matthew Killingsworth z Pennsylvásnskej univerzity, a tento výskumník priamu úmeru v dátach znovu našiel – a to aj nad hranicou 75-tisíc dolárov ročne. Kahneman sa tak s Killingsworthom nedávno nakoniec spojil, aby týmto rôznym interpretáciám tých istých dát prišli na kĺb. Spolu potom publikovali výskumný článok, v ktorom zistili, že ak ľudí rozdelíme do piatich skupín podľa ich výšky reportovaného šťastia, vyšší príjem nad zhruba 60-tisíc dolárov šťastie nezvyšuje len v tej najpesimistickejšej (najmenej šťastnej) skupine obyvateľstva

Dlhodobá štúdia Harvardovej univerzity hovorí viac o medziľudských vzťahoch ako o peniazoch

Výpovedné sú však aj dlhodobé štúdie, ktoré sledujú konkrétnych ľudí počas ich života. Tá najdlhšia prebieha s miernymi obmenami už od roku 1936 na americkom Harvarde. Jej výsledky asi veľmi neprekvapia, no nie sú o peniazoch. Hovoria najmä o dôležitosti zdravia a aktívneho starania sa oň. Dôležitá je pritom prevencia: zdravá strava, pohyb, cvičenie, vyhýbanie sa alkoholu, drogám a fajčeniu. Fyzická aktivita pritom dokonca preukázateľne pomáha aj mentálnym schopnostiam. Okrem toho profesor psychiatrie Robert J. Waldinger a iní výskumníci zistili, že ku šťastiu sú veľmi dôležité aj dobré medziľudské vzťahy, najmä s najbližšou rodinou a priateľmi, ktoré fungujú ako regulátor stresu, možnosť jeho ventilácie a nachádzania podpory v ťažších chvíľach.

Funkcia manželstva v tomto však nie je jasná: ženatí muži a vydaté ženy vykazujú viac šťastia i lepšie vzťahy, tento súvis však môže pôsobiť aj opačne – teda, že šťastnejší ľudia s lepšími vzťahmi skôr vstupujú do manželstva a vytrvajú v ňom. Naopak osamelosť, najmä tá subjektívne pociťovaná, je pre zdravie veľmi negatívna, dokonca asi ako fajčenie polovice krabičky cigariet denne, a vedie aj k rýchlejšiemu ústupu kognitívnych schopností spolu s rastúcim vekom. Škodlivý chronický stres pritom okrem objektívnych skutočností dokáže vytvárať aj spoločenská nerovnosť či prísne kultúrne vzorce o tom, čo sa považuje za „úspešný život“.

Uvedené informácie sme čerpali z mesačníka VÚB banky.
 


Tweet