História bankovníctva

Autor: Ing. Michal Kohút
26.07.2002 (00:00)

Slová klasikov „Ak chceme pochopiť súčasnosť musíme poznať minulosť“ či “História sa opakuje“ nech nás sprevádzajú týmto oddychovým miniseriálom. Priblížme si dejiny svetového i slovenského bankovníctva od počiatku až do budúcnosti nenásilne a v kocke, možno tak, ako ich ešte nepoznáme...

Pravek 50 000 –10 000 p.n.l.

Korene bankovníctva siahajú do počiatkov existencie moderného človeka na sklonku praveku a súvisia so vznikom tovarovej výmeny. Bolo to v období, keď ľudské pokolenie pochopilo, že nie každý člen tlupy je dobrý lovec, a taktiež, že nie každý obľubuje len mäso z ulovených zvierat. Postupne sa vyvíjali nové potreby, a tie bolo nutné uspokojovať. Možnosť prvotnej špecializácie bola možná len s vlastnými prebytkami produkcie. Našťastie, staroveký roľník dokázal vypestovať viac ako mohol spotrebovať. Vytvoril sa priestor vymeniť svoje prebytky za iné tovary. Každý sa sústredil na tú hodnotvornú činnosť, na ktorú mal najlepšie predpoklady, či už prírodnými a klimatickými podmienkami alebo know-how či talentom, napr. nadpriemerné úrody obilia, výroba bronzových ozdôb. Výmena spočiatku bola realizovaná jednoduchou výmenou svojich produktov, tzv. barter. Lovec zo severu vymenil kožušiny za hlinené nádoby z juhu. Neskôr, úlohu výmenného prostriedku prebrala vopred dohodnutá univerzálna komodita napr. obilie, ktoré malo široké použitie, bolo trváce, spravidla ho bolo možné ľahko vymeniť za iný, menej likvidný tovar. Úlohu univerzálnych komodít postupne doplnilo zlato, šperky, drahé kovy a mince. Prvý historický „boom“ vývoja spoločnosti a bankovníctva mohol začať...

Podobne aj v súčasnosti sa touto univerzálnou komoditou vo svetových väzeniach kupčením stali cigarety. Za 20 cigariet už bolo možné dostať obrázok nahej ženy, samozrejme, v prípade, že kupujúci mal väčší pôžitok z cigariet, jednoducho ich mohol vyfajčiť.

Starovek 3500 p.n.l. – 500 n.l

Za najstaršiu starovekú civilizáciu možno považovať Sumerov. Z hlinených tabuliek, ktoré stelesňujú najstaršie písmo na svete – klinové, je vidieť, že hospodársky život kvitol už pred 5000 rokmi. Mnohé z týchto textov predstavujú prvé kúpnopredajné zmluvy, jednoduché účtovné zápisy či rozpisy stavebného materiálu na stavbu chrámov. Dozvedáme sa o úžerníkoch, ktorí poskytovali pôžičky, a ktoré nechávali vypršať pred zberom úrody, či žatvy, keď ceny boli najvyššie.

Mince z drahých kovov sa začali objavovať okolo roku 700 p.n.l. v starom Grécku vo vtedajších mestských štátoch a o niečo neskôr v Perzii. Prvé mince boli razené z prírodnej zliatiny zlata a striebra – elektra. Drahé kovy boli väčšinou bezpečne uložené v kráľovskej pokladnici a neboli predmetom voľného obchodu. V gréckych mestských štátoch okolo roku 500 p.n.l. datujeme aj vznik prvých „bankárov“. Boli to tzv. Metoikovia – cudzinci, zväčša obchodníci trvalo usadení v gréckych mestských štátoch. Metoikovia boli spočiatku vylúčení zo spoločenského a politického života, právo stať sa plnohodnotnými občanmi získavali postupne- platením nadmerných daní, darmi mestu, financovaním armády a pod. Táto prirodzená motivácia stať sa rovnoprávnym, nútila akumulovať kapitál najúčinnejšie ako sa dalo - požičiavaním za vysoké úroky a vykonávaním zmenárenskej činnosti. Zmenárenská činnosť vyplývala najmä z rozvinutého medzinárodného obchodu a z rozdrobenosti starého Grécka, kde každý mestský štát mal vlastnú menu.

V starom Ríme bol postup od roku 326 p.n.l. opačný: Ak slobodný občan nedokázal svoje dlhy splatiť zmenárnikovi, stával sa jeho otrokom. Táto „bežná prax“ zapríčinila veľké triedne rozdiely medzi občanmi a otrokmi, bohatými a chudobnými. Zmenárnik zabezpečoval už aj ďalšie funkcie ako bol prevoz a uchovávanie peňazí. Zaujímavé je, že na obchodný zisk sa pozeralo ako na nečestný a nedôstojný rímskeho občana.

V starej Číne rozvoju klasického obchodu, a teda aj bankovníctvu prekvapivo až do 19.storočia bránila konfuciovská filozofia, ktorá vnímala obchodníkov ako príživníkov, ktorí nielenže nevytvárajú žiadne hodnoty, ale naviac ešte údajne žijú na úkor predávajúcich a kupujúcich. Medzinárodný obchod sa uskutočňoval tak, že cudzí obchodníci prinášali tovar akoby darom, a za tento prejav oddanosti a úcty sa im dostalo cisárskej blahosklonnosti a primeraných protidarov.

O tejto naozaj vzletnej a ušľachtilej metóde obchodu sa našim čínskym obchodníkom na trhoviskách môže azda len snívať. Akokoľvek, ktovie, či prelomenie izolácie Číny vyspelou Európou v 19. storočí treba vnímať pozitívne.

Na našom území v staroveku sídlili aj Kelti. Známe sú náleziská keltských mincí pri Bratislave tzv. biatecov. Títo odvážni bojovníci, ktorí zaviedli novú bojovú metódu, obdivuhodný krik a rev, na zastrašenie nepriateľa si zrejme na služby starovekých bankárov nepotrpeli.

Prelom staroveku a stredoveku, predznamenal nástup nových finančných nástrojov zmeniek, ktorých dosah na rozvoj bankovníctva si priblížime v „stredovekom“ pokračovaní nášho historického miniseriálu ...



Tweet