Dávajte si pozor! Nákupná horúčka na Black Friday láka aj podvodníkov

Autor: redakčne upravené
26.11.2024 (13:00)

Počet kyber podvodov z roka na rok rastie a útočníci využívajú každú nepozornosť svojej obete. Veľké zľavy otupujú pozornosť aj pred zjavnými znakmi, ktoré môžu upozorniť na podvodný eshop.

Nákupný ošiaľ počas výpredajov neláka len kupujúcich, ale môže lákať aj kybernetických podvodníkov. „Vedia, že ľudia čakajú na nízke ceny. Čím vyššia zľava, tým sú náchylnejší nakúpiť viac. Strácajú ostražitosť a ich pozornosti môžu uniknúť znaky poukazujúce na podvodný web,“ vysvetľuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Nákupy a platby kartou v eshopoch sú bezpečné, pokiaľ si dávame pozor. „V prvom rade odporúčame, aby si nakupujúci overili webstránku. Tiež radíme pozrieť sa aj na sociálne siete daného eshopu, kde ľudia môžu odhaliť, či ide o seriózneho obchodníka. Určite by mali spozornieť, ak sú webstránka či sociálne siete plné preklepov a gramatických chýb. Rovnako si treba overiť kontakt na firmu. A odporúčame si tiež vygoogliť recenzie na online obchod,“ vymenováva Marta Cesnaková.

Ideálne je pri nákupe používať takzvanú virtuálnu kartu. Virtuálnu kartu si môžete vygenerovať v mobilnej apke banky. Možnosť vytvoriť si virtuálnu kartu aktuálne ponúka viacero bánk. „Hneď po nákupe na webe ju môže klient zrušiť. Takýmto spôsobom ochráni svoje peniaze, pretože ani v prípade podvodného eshopu sa k jeho ďalším peniazom nedostane nikto cudzí,“ vysvetľuje Marta Cesnaková. Klienti si môžu vytvoriť a zrušiť virtuálnu kartu aj niekoľkokrát denne, podľa potreby.

• Službu chargeback môžete využiť, ak vám objednaný tovar nepríde, alebo príde no v inej kvalite
• Online podvody je čoraz náročnejšie rozpoznať. Objavujú sa deepfake videá a falošné kryptomenové investície
• Banky sledujú podozrivé transakcie na účte, niekedy však podvodu nevedia zabrániť

Na internete prichádzame o milióny eur

Nielen podvodné eshopy, ale aj ďalšie kybernetické podvody na trhu pripravia Slovákov ročne o milióny eur. Aj keď sa bankám darí zachytávať viac podvodov ako v minulosti, klienti musia byť obozretní, pretože sa neustále objavujú nové podvodné schémy. „Máme viacero podnetov od našich klientov na nový typ podvodu. Zaplatili kuriérovi za doručený balík svojou kartou cez terminál, ale ten bol prázdny,“ popisuje nový druh podvodu Ján Adamovský, vedúci odboru bezpečnosti Slovenskej sporiteľne. Upozorňuje, aby si ľudia pred platením overili odosielateľa, a ak si nič neobjednávali, aby odmietli prevziať zásielku. Prípadne, ak sa už stali obeťou podvodu, aby sa obrátili na políciu.

Podľa Jána Adamovského však naďalej najviac rezonujú podvody pri bazárových predajoch. „Tie nie sú novinkou. Predtým však podvodníci využívali skôr formu phishingu, pri ktorom klient odovzdal údaje ku karte. Dôvodom bolo presvedčenie, že iba tak môže dostať peniaze za veci, ktoré chcel predať na bazári. Prípadne si myslel, že takýmto spôsobom objednáva kuriéra, ktorý mal prísť veci vyzdvihnúť. Dnes je situácia iná. Klient sám, po zmanipulovaní, posiela peniaze prevodom na číslo účtu, ktoré mu podvodník pošle,“ hovorí Ján Adamovský.

• Zoznam falošných investičných webov a značiek – na tých weboch neinvestujte
• Reálny prípad klienta: Ako sa dá prísť o 5300 eur z vlastného účtu, a keď vám banka nepomôže
• Klienta Slovenskej sporiteľne podvodníci okradli o 65 tisíc eur. Každý druhý klient banky sa už stretol s pokusom ukradnúť mu peniaze
• Zodpovednosť za podvodné transakcie: Kedy nesie vinu banka a kedy klient?

Podvody, pri ktorých útočník zmanipuluje svoju obeť a tá mu dobrovoľne pošle peniaze na účet, sú dnes dominantné. Pri starších ľuďoch sú to napríklad whatsappové správy, v ktorých podvodník vystupuje ako syn, dcéra, či vnučka seniora. V správe takzvaný potomok píše svojmu rodičovi či starému rodičovi, že súrne potrebuje poslať peniaze a rovno pripojí aj číslo účtu. Zvyčajne ide o zahraničné účty.

Medzi stálice manipulačných podvodov patria investičné podvody. Ide o formu podvodu, pri ktorom je obeť presvedčená, že výhodne investuje napríklad do krypta. Problémom však je, že peniaze, o ktorých si myslí, že idú na účet investičnej platformy, idú priamo na účet podvodníka. Častokrát si obete, v presvedčení, že v budúcnosti sa im ich investícia niekoľkonásobne vráti, dokonca požičiavajú peniaze, aby mohli ešte viac investovať. „V prípade, ak je klient podvodníkom zmanipulovaný a verí mu, realizuje transakcie sám, zo svojho zariadenia a úplne dobrovoľne. Častokrát ich robí opakovane počas dlhšieho časového obdobia. Suma týchto podvodných transakcií je preto oveľa vyššia v porovnaní s tým, ak klient napríklad jednorazovo naletí podvodníkovi pri kúpe alebo predaji tovaru na bazáre,“ konštatuje Ján Adamovský.

Jednou z možností, ako sa chrániť proti strate peňazí pri podvode, je poistenie zneužitia platieb. Toto poistenie v súčasnosti ponúka viacero bánk i poisťovní.
 


Tweet