Finančná aféra južného mora

Autor: Jozef Ryník
17.05.2010 (09:00)

O Angličanoch sa tvrdí, že sú konzervatívni a tak by sa dalo predpokladať, že aj v podnikateľských aktivitách budú prezieraví a opatrní. Tieto tvrdenia však zlyhali pri vypuknutí finančného škandálu, ktorý vznikol v 20. rokoch 18.storočia okolo akciovej spoločnosti s názvom South Sea Company. 

Korene tejto aféry siahajú do roku 1710, keď dvaja londýnski podnikatelia navrhli britskej vláde konvertovať štátne krátkodé záväzky do akcií novozaloženej spoločnosti. Británia bola v tom čase už niekoľko rokov zapletená v zdĺhavej vojne v o španielske dedičstvo(1703-13) a mala veľké finančné problémy. Plán konverzie jej dlhov sa preto zdal veľmi príťažlivý. Akciová spoločnosť s názvom South Sea Company ( SSC), ktorá sa mala zaoberať spomínanou konverziou vznikla v roku 1711. Konverzia bola úspešná keďže do konca roku 1711 sa konvertovalo 97 % kratkodobých pohľadávok voči štátu do akcií spoločnosti. Za prevzatie štatnych dlhov spoločnost získala monopol na obchodovanie v južných moriach (s južnou Amerikou), ktoré však záviselo na budúcom mieri so Španielskom. Ten bol uzavretý v roku 1713 a očakávaný obchod mohol rozkvitať. Realita však bola iná. Spoločnosť začala síce obchod s čiernymi otrokmi, ale ten nebol veľmi úspešný. Navyše v roku 1718 sa Británia opäť dostala do vojny so Španielskom. Sľubný obchod spoločnosti v južných moriach bol skončený, keď jej lode boli skonfiškované Španielmi.
Obchod s otrokmi však nebol prijoritou podnikateľskej stratégie SSC. Spoločnosť v podtate využívala právo monopolu na tento obchod na prilákanie investorov. Jej predpokladané zisky mali plynúť najmä z konverzie štátnych dlhov do jej akcií. V roku 1719 previedla SSC dalšiu konverziu štátnych záväzkov, vzniknutých z lotérie z roku 1710 na svoj kapitál. S úspechom konverzií rástlo aj sebavedomie spoločnosti. V januári 1720 jej vedenie navrhlo britskej vláde konvertovať viac ako polovicu záväzkov štátu do jej akcií. Výška celého dlhu bola približne 50 mil. Libier, takže plán to bol naozaj odvážny. Vedenie SSC sa pri tomto návrhu čiastočne inšpirovalo úspechom Mississipskej spoločnosti založenej Johnom Lawom (viď Investor 04 /2004), ktorej akcie v roku 1719 závratne stúpali. V marci 1720 dostala SSC povolenie na akvizíciu pohľadávok voči štátu vo výške 31 mil. libier. SSC nebola jediná inštitúcia, ktorá mala záujem o konvertovanie štátnych záväzkov. Jedným s jej súperov bola napríklad aj Bank of England. Konkurečný boj o spravovanie štátnych dlhov napokon vyhrala SSC. Pravda víťazstvo nezískala zadarmo. Viaceré zdroje uvádzajú, že získanie takejto lukratívnej akvizície sa neobišlo bez zákulisného lobingu u vplyvných politikov a napokon aj ich podplácania. Je pritom zaujímavé, že úplatky boli platené aj v akciách spoločnosti.
Vráťme sa však k podstate zmluvy medzi vládou a SSC. Štát mal problémy plniť svoje záväzky voči veriteľom a vôbec spravovať svoje dlhy. Preto mu ponuka SSC prišla celkom vhod. Súčasne spoločnosť sľúbila za právo akvizície zaplatiť vláde 7,5 mil libier. Na druhej strane SSC získala povolenie emitovať nové akcie, ktoré mali slúžiť na financovanie akvizície štátnych záväzkov. Za každých 100 libier získanych pohľadavok voči štátu mohla SSC vydať akcie v hodnote až do 2000 libier. Navyše výmenny kurz medzi získanými štátnymi dlhmi a jej akciami si SSC mohla stanoviť sama, čo jej umožnilo, ako si neskôr ukážeme, nalákať mnohých veriteľov štátu ku konverzii. Za získane dlhy sa vláda zaviazala platiť 5% úrok ročne do roku 1727 a 4% po tomto dátume, čo znamenalo podstatné zníženie jej nákladov na spravovanie dlhov. Zmluva sa teda zdala obojstranne výhodná.
Po uzavretí zmluvy so štátom SSC začala v apríli 1720 proces samotnej akvizície vládnych záväzkov. Na presvedčenie veriteľov štátu ku konverzii využila najmä výhodný výmenný kurz, ktorý závisel od typu pohľadávky. Napríklad majitelia dlhodobých pohľadávok voči štátu v hodnote 100 libier dostali 7 akcii spoločnosti, ktoré mali v tom čase cenu 400 libier. Netreba preto pochybovať o tom, že konverzia bola pre veriteľov lákavá. Mnohí sa riadili heslom lepšie akcie v hrsti ako nesplatené pohľadavky voči štátu v nedohľadne. Navyše vedenie SSC na zvýšenie svojej dôverihodnosti rozširovalo správy o mnohých vplyvných a bohatých investoroch, ktorí si kúpili jej akcie. Konverzia štátnych dlhov na akcie spoločnosti preto mala úspech. SSC získala viac ako 80% krátkodobých a dlhodobých štátnych záväzkov.
Po úspešnej konverzii a s nárastom akcionárov začali aj ceny akcií spoločnosti stúpať. Na začiatku roka 1720 bola cena akcie 120 libier, v čase konverzie( máj) bola jej cena 400 libier pričom v júni už dosiahla hodnotu 700 libier a naďalej stúpala. SSC posmelená týmito úspechmi ohlásila v polovici júna ďalšiu emisiu 50 tisíc akcií. Akcie sa opäť výborne predávali a ich trhová cena sa koncom júna vyšplhala na neuveriteľných 1000 libier.
V tomto období zúrivého investovania však vznikali v Británii aj iné akciové spoločnosti s pochybnými investíciami, ktoré lákali potencionálnych akcionárov. Na zvýšenie dôvery verejnosti vo vlastne finančné aktivity, ale aj na eliminovanie konkurencie a zabráneniu prelievaniu kapitálu do iných spoločnosti SSC zariadila prijatie tzv. Bubble act,z 11.júna 1720. Tento zákon vyžadoval, aby všetky akciové spoločnosti mali svoje podnikateľské aktivity schválené kráľovským patentom. Samozrejme SSC takéto kráľovské povolenia mala a preto aj dôvera investorov k jej aktivitám bola posilnená.
SSC sa 24. augusta odhodlala na ďalšiu emisiu akcií. Podarilo sa jej predať 12500 akcií za cenu 1000 libier za kus. To však bola jej labutia pieseň. V auguste sa taktiež blížil termín splácanie dividend akcionárom, ktorí získali konverziou akcie spoločnosti v apríli. Vedenie spoločnosti si uvedomilo, že nemá dostatok hotovosti na vyplácanie dividend. Otázka likvidity jej aktív sa stala aktuálnou. Vedenie sa pokusilo predať časť akcií, aby získali nejakú hotovosť. Takisto vláda, v snahe predísť krachu prinútila spoločnosť predať časť ňou získaných dlhov Bank of England. Panike medzi investormi už nezabránila. Pokles cien jej akcií tiež na seba nedal dlho čakať. K 31. augustu bola ešte cena akcie 775 libier, ale klesala celý september a k 1.októbru bola už iba 290 libier.
Odborníci sa jednoznačne zhodujú na tom, že podstata krachu SSC tkvela v nedodržaní pravidiel likvidity. V septembri 1720 mala spoločnosť vydané akcie v hodnote 164 mil. libier čo prevyšovalo jej aktíva o viac ako 60 mil. libier. O jej nezdravom finančnom prostredí svedčí aj zloženie jej aktív, ktoré tvorili zväčša pôžičky a nesplatené pohľadávky. Je zaujímavé poznamenať, že súčasne s pádom SSC bola na pokraji krachu aj horespomínana Lawova spoločnosť.
Samozrejme prepad cien akcií spoločnosti viedol k hnevu sklamaných investorov. Na nátlak verejnosti bola založená komisia na vyšetrovanie príčin pádu spoločnosti. Vedenie SSC bolo obvinené z nezodpovedného riadenia a s iných finančných podvodov. V roku 1721 komisia skutočne objavila korupciu a podvody, ktoré boli robené s vedomím vedenia SSC. Samozrejme ruka spravedlnosti bola pomalšia ako niektorí členovia vedenia spoločnosti, ktorým sa podarilo aj s majetkom újsť za hranice. Iní boli vyšetrovaní a došlo aj ku konfiškácii ich majetku.

 


Tweet