Koľko stojí štúdium na vysokej škole v zahraničí?

Autor: redakčne upravené
01.10.2025 (11:00)

Iba pätina mladých Slovákov nechce študovať na vysokej škole. Voči kvalite nášho vysokoškolského vzdelávania však majú mladí ľudia výhrady a preto výrazne častejšie než Česi chcú študovať v zahraničí. Koľko stojí štúdium v zahraničí?

O popularite vysokoškolského vzdelania svedčí aj prieskum pre online investičnú platformu Portu. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos, na Slovensku sa ho zúčastnilo 315 a v Česku 525 mladých ľudí vo veku od 16 do 29 rokov. „V tejto vekovej kategórii iba 21 % respondentov štúdium na VŠ neplánuje, ďalších 3,5 % odpovedať nevedelo. Ostatní buď vysokú školu ukončili, práve ju navštevujú, alebo to majú ešte v pláne. V Česku sú čísla podobné, hlavný rozdiel badáme v popularite zahraničných vysokých škôl,“ hovorí Marek Malina, analytik Portu.

Zahraničie láka

Zahraničnú vysokú školu ukončilo, navštevuje, alebo ešte len plánuje 15 % respondentov na Slovensku, v ČR je to 5,6 %. „Prieskum tak potvrdzuje, že v tradičnom študentskom veku je v zahraničí pomaly trojnásobne viac Slovákov ako u našich západných susedov. Oveľa viac preto čelíme dlhodobo kritizovanému odlevu mozgov. Ak berieme do úvahy fakt, že zahraničné VŠ zvažuje aj 16,7 % respondentov vo veku 16 až 19 rokov a ďalších 3,3 % už na ne stihlo nastúpiť, vyhliadky do budúcnosti nie sú ružové. Podpisuje sa pod to nielen výborná dostupnosť českých vysokých škôl pre študentov zo Slovenska, ale aj ich nie vždy pozitívna mienka o kvalite domáceho vysokého školstva,“ upozorňuje Marek Malina.



Tento fakt potvrdzujú aj výsledky prieskumu. Kým na Slovensku považuje domáce vysoké školy za menej kvalitné než tie zahraničné 67,9 % respondentov, v Česku je to iba 33,1 % opýtaných. Zlou správou je, že pesimizmus rastie s dosiahnutým vzdelaním. Kým respondenti s výučným listom považujú zahraničné VŠ za lepšie než domáce v 52,9 % prípadov, u tých s vysokoškolským vzdelaním je to až 72 %.

• Koľko dokáže ušetriť fajčiar, ak prestane fajčiť? Suma vás prekvapí
• Finančná gramotnosť: Ako rozpoznať investičné podvody?
• INVESTOVANIE: Investičnú stratégiu prispôsobte svojmu veku
• Až 25% Slovákov si myslí, že na dôchodok si sporiť nemusia

Pozor na výdavky

Ďalším faktorom, na ktorý je potrebné pamätať, sú náklady spojené s vysokoškolským štúdiom. V prípade vysokej školy na Slovensku sa najčastejšie pohybujú v intervale 300 až 600 eur mesačne. Závisí predovšetkým od toho, kde študent býva, či sa stravuje v jedálni alebo v reštaurácii, aké má náklady na dopravu a pod. „Výsledkom je, že verejná vysoká škola vyjde v dnešných cenách na minimálne 13 500 eur pri päťročnom štúdiu, už po zohľadnení voľných mesiacov počas prázdnin. Výdavky na štúdium v zahraničí, najmä to platené, sú výrazne vyššie a môžu sa pohybovať v desaťtisícoch eur ročne. Mnohé univerzity síce školné nepýtajú, no zároveň upozorňujú, že náklady na život môžu vyjsť aj na vyše tisíc eur mesačne. Mladý človek sa tak iba veľmi ťažko zaobíde bez pomoci rodičov, a to aj vtedy, keď študuje doma,“ upozorňuje Marek Malina.

Náklady na štúdium a život na univerzitách v zahraničí

Univerzita	Ročné školné	Mesačné náklady na život
Oxford	40 678 – 68 366 eur	1 644 – 2 347 eur
Cambridge	31 177 – 81 396 eur	1 506 eur
ETH Zurich	0 eur	1 966 eur
Kodaň	0 eur	1 280 – 1 800 eur
KU Leuven	835 – 7 771 eur	1 000 – 1 350 eur
Viedeň	0 eur	1 230 eur
Amsterdam	5 460 eur	1 500 eur
Ludwig Maximilian Uni Mníchov	0 eur	1 500 eur

Preto je vhodné, aby rodičia na študijné ambície svojich detí mysleli v predstihu. Ak im chcú pomôcť s financovaním školy, oveľa jednoduchšie im našetria, ak začnú peniaze odkladať pokiaľ možno už pri narodení dieťaťa. Napríklad, pri priemernom zhodnotení finančných trhov na úrovni 8,5 % stačí na našetrenie 15 000 eur odkladať 29,50 eura mesačne po dobu 18 rokov. Pri desaťročnom investovaní je to už 79,60 eura mesačne, pri päťročnom dokonca 201,30 eura každý mesiac.

„S klesajúcim investičným horizontom potrebná suma výrazne stúpa. Dôvodom je efekt zloženého úročenia, vďaka ktorému zarábajú nielen vklady, ale aj predchádzajúce výnosy. S predlžujúcim sa časom vplyv efektu radikálne stúpa. Žiaľ, podľa Indexu investičnej gramotnosti je zložené úročenie pre veľkú časť Slovákov neznámym pojmom a rozumie mu iba 29 % populácie,“ vysvetľuje Eva Sadovská.
 


Tweet