Novovek

Autor: Ing. Michal Kohút
09.09.2002 (00:00)

Novovek (1648 - 1901) Rozmach bankovníctva umožnil aj nástup šekov v 17. storočí. Londýnsky zlatníci "goldsmith", pri každom uložení prostriedkov vydávali vkladateľom potvrdenku "check". Pre vkladateľov bolo výhodnejšie dávať tieto potvrdenky svojím veriteľom, než platbu svojich dlhov uskutočňovať výberom u bankára a následným zaplatením v hotovosti.

Novšia forma "bianco šekov" predpokladala, že bankári vydávali vkladateľom iba prázdnu šekovú knižku bez udania sumy, s ktorou môže vkladateľ disponovať voči tretím subjektom. Samozrejme táto forma zvádza k vypísaniu šeku na sumu prekračujúcu skutočný vklad v banke, tzv. nekrytý šek, čo sa rieši tvrdým zákonným postupom rovnajúci sa postihu pri falšovaní bankoviek.

Táto éra bol ešte charakterizovaná tým, že bankár požičiaval z vlastných peňazí prípadne peňazí rodinných príslušníkov, či iných blízkych. Tu datujeme aj vznik tichých spoločníkov. Jedna zo základných funkcií, a to funkcia zhromažďovania vkladov od širokých vrstiev obyvateľstva a podnikateľských subjektov - akcionárov nebola ešte rozvinutá. Hlavným predmetom obchodnej činnosti bánk sú štátne dlhopisy, emisie papierových bankoviek, depozitné operácie a diskontovanie zmeniek.

Medzi najvýznamnejších finančných magnátov tohto obdobia patril škótsky bankár John Law, ktorý v roku 1716 založil vo Francúzsku súkromnú banku. Od štátu získal monopol na zahraničný obchod, a tak založil Indickú spoločnosť. Akciami tejto spoločnosti platil úroky zo štátnych dlhov. V roku 1718 taktiež získal nájom všetkých nepriamych (dnešná DPH) a neskôr aj priamych daní (zosobnená daň). Indická spoločnosť neprodukovala takmer žiadne zisky, vydávané akcie a papierové peniaze zostali takto bez krytia. Ich hodnota nemohla byť umelo udržiavaná a prudko klesala. Lawov systém sa zrútil, jeho autor sa pred gilotínou zachránil útekom.

Ďalším významných faktorom, ktorý vplýval na rozvoj bankovníctva bol následok priemyselných revolúcií – industrializácia. Priemyselné a obchodné transakcie sa stali natoľko rozsiahle, že nároky na úver, jeho výšku a dobu trvania ďaleko prekročili rámec bežných možností individuálneho kapitálu súkromných bánk. Banky museli byť financované viacerými nezávislými subjektami schopnými zabezpečiť vtedajšie potreby priemyslu. A tak sa zrodilo moderné akciové bankovníctvo v Anglicku v roku 1828, 1836 a o pár rokov neskôr aj vo Francúzsku. Majiteľmi bánk sa stávajú klasickí akcionári – základní škrečkovia každej vyspelej ekonomiky.

Najväčší bankár tohto obdobia je frankfurtská rodina Rotschildovcov. Nikdy predtým ani potom nevládol jediný bankový dom nad európskymi financiami tak neobmedzene ako v rokoch 1800-1848. Táto bankárska generácia svoj majetok zveľadila najmä v období napoleonských vojen, keď obchodovala s oboma znepriatelenými stranami.

Na tomto mieste sa zamyslíme nad funkciou papierových peňazí - bankoviek. Právom ich môžeme považovať za dôležitý míľnik na dlhej ceste vývoja bankovníctva do dnešnej podoby. Papierové peniaze mali už dlho podobu zmeniek, akcií, potvrdení o vklade resp. šeku (cenných papierov). Boli síce ľahko zameniteľné za tovar, či cenné papiere rôzneho druhu, ale neboli to bankovky s náležitosťami ako ich poznáme v dnešnej podobe. Komplikovanosť finančných operácií, zapríčinená veľkým počtom druhov lokálnych a mnohokrát aj pochybných bankoviek, vydávaných rôznymi emitentami, s lokálnou platnosťou viedol k tomu, že vo vyspelých krajinách Európy sa po roku 1850 oddeľuje zo siete komerčných bánk, tzv. centrálna banka (Bank of England v roku 1844, Banque de France 1865, Švédska ríšska banka, atď.), ktorá ako nástroj štátu získava výhradné právo emitovať štátne bankovky platiace na celom území štátu a používať ich ako univerzálne platidlo s vyznačenou číselnou hodnotou. Centrálnymi bankami sa stávajú komerčné banky s najdlhšou históriou a najlepším postavením. Táto sústava jednej centrálnej a viacerých komerčných bánk funguje samozrejme dodnes.

Štátna bankovka bola zameniteľná v peňažnom ústave za zlato v množstve vyznačenom na nej, pričom filozoficky predstavovala potvrdenie o uložení zlata v centrálnej banke. Na požiadanie bola banka povinná vyplatiť hodnotu bankovky v zlate. Dalo by sa teda povedať, že repertoár platobných prostriedkov sa zvýšil, úloha zlata ako uchovávateľa hodnoty je stále dominujúca...

Ako pokračovali pohnuté osudy bankovníctva si povieme v nasledujúcej časti venovanej najrozporuplnejšiemu storočiu v histórii ľudstva - dvadsiatemu.



Tweet