Osobný bankrot banky nemajú radi

Autor: redakcia
15.08.2019 (10:00)

V poslednom čase sa množia prípady osobného bankrotu na Slovensku. Len v júni zbankrotovalo 1430 Slovákov, čo je medziročný nárast o 31 %. Banky.sk zisťovali, ako sa krachu vyhnúť a ako vnímajú osobný bankrot banky.

Do osobného bankrotu ženie ľudí najmä vysoké zadlženie, málo úspor a neočakávaná strata zamestnania. Medzi dobrovoľne krachujúcimi ľuďmi však nie sú iba nízkopríjmoví obyvatelia. Bankrotujú aj dobre zarábajúci ľudia, ktorí majú kreditky a drahé autá. Len to prehnali so zadlžovaním sa alebo zneužívajú inštitút osobného bankrotu, aby sa vyhli exekúcii. Bankám zákon o zjednodušení osobného bankrotu zjavne nevonia.

„Súčasné nastavenie vytvára priestor pre úmyselné neplatenie a priestor pre rôznych špekulantov, ktorí aj napriek tomu, že peniaze majú, odmietajú splácať a chcú sa dlhov zbaviť na úkor svojich veriteľov. Alebo takých, ktorí si cielene, pred tým, ako požiadajú o oddlženie, vezmú úver, pričom vedia, že ho nebudú a nechcú splácať,“ uvádza Richard Földeš, riaditeľ odboru právnych služieb Slovenskej sporiteľne.

Zbankrotovať totiž podľa zákona môže človek dvoma spôsobmi. Oddlžením formou konkurzu alebo cez splátkový kalendár. Oddlžením súd totiž dlžníka zbaví všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Navyše vyhlásením konkurzu sa zastavujú všetky exekučné a obdobné vykonávacie konania na dlžníka. Je tak akoby chránený pred veriteľmi. V konkurze sa predá majetok dlžníka a uspokoja sa veritelia. Je to rýchlejšia cesta oddlženia. Konkurzom sa riešia dlhy, ktoré sú vyššie ako hodnota majetku dlžníka, pričom dlžník je nezamestnaný. Oddlženie formou splátkového kalendára je podľa odborníkov pre dlžníka výhodnejšie. Ten nepríde o celý svoj majetok, ktorý by podliehal konkurzu, ale dlžník je povinný plniť splátkový kalendár počas obdobia piatich rokov. Splátkovým kalendárom musia byť uspokojené pohľadávky aspoň do výšky 30 %. Táto forma je vhodná pre ľudí, ktorí majú síce dlhy vyššie ako majetok, ale sú zamestnaní a vedia splácať.

Lenže drvivá väčšina dlžníkov si podľa registra úpadcov ( z 9500 prebiehajúcich konkurzov je len 140 splátkových kalendárov) vyberá konkurz a predaj majetku.
„Nemožno sa tomu čudovať, je to dôsledkom benevolentného nastavenia celého systému, ktorý reálne poškodzuje veriteľov a podporuje nezodpovedné správanie dlžníkov,“ tvrdí R. Földeš.

Stúpajúci trend

Banky na Slovensku potvrdzujú stúpajúci počet osobných bankrotov medzi ich klientami, pričom nie je veľký rozdiel medzi ich príjmami. „Trend je stúpajúci, ale priamo úmerný rastu celkových bankrotov,“ informuje Dominik Miša, hovorca VÚB.

V Slovenskej sporiteľni má tiež počet osobných bankrotov rastúci trend, pričom podľa R.Földeša tento spôsob „riešenia“ osobných záväzkov sa čoraz častejšie vyskytuje aj medzi strednou vrstvou.

Finančné domy si nevedú presné štatistiky v ktorých regiónoch Slovenska je bankrotov najviac. Tvrdia, že je to viacmenej vyrovnané k objemu poskytnutých úverov v regiónoch. Podľa údajov z Registra úpadcov je výrazne najviac konaní na banskobystrickom okresnom súde - približne 22 % zo všetkých prebiehajúcich oddlžení.
Ako sa bankrotu vyhnúť

Banky radia, aby človek svoje finančné problémy začal riešiť čo najskôr. Tým má väčšiu pravdepodobnosť, že dokáže vyriešiť vzniknutú situáciu. „Vyčkávanie znamená neraz navyšovanie dlžnej sumy a zvyšovanie pravdepodobnosti, že klient ho už reálne nedokáže splatiť,“ vysvetľuje Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB. Pri rozhodovaní sa, či vyhlásiť osobný bankrot, by si mal človek zvážiť aj sumu dlhov. Keď má kreditku a na nej dlh 1000 eur, ten by sa dal splatiť aj pôžičkou od rodiny či lacnejším spotrebným úverom. Keď už jeho dlhy narástli do niekoľko desiatok tisíc, vtedy je už zvyčajne neskoro.

„Pri malých dlhoch jednoznačne prevládajú negatíva konkurzu, pretože kreditná história klienta je trvalo znehodnotená,“ vysvetľuje D. Miša. Preto v tomto prípade radí dohodnúť sa s veriteľom na splátkovom kalendári.

Ak už klient banky vyhlási osobný bankrot, veritelia musia čakať na rozhodnutie súdu, ako rozhodne o splácaní dlhu, či vyhlásením konkurzu alebo s určením splátkového kalendára.

„Vo väčšine prípadov veritelia pohľadávky môžu len odpísať a čakajú na speňaženie majetku,“ vysvetľuje D. Miša. Ak klient majetok nemá alebo ho má malý, veriteľ má smolu. Dostane len časť svojích pohľadávak alebo aj nič.

Väčšina bánk si stráži svojich klientov a má sprísnené kontroly, či nedochádza zo strany klientov k nepoctivému zámeru alebo špekulatívnym oddlženiam. Dlžník napríklad pred podaním návrhu na oddlženie prevedie svoj majetok rodinu. Ak si niekto nie je istý, či na obchodného partnera / klienta nie je vyhlásený bakrot, môže si to overiť v registri úpadcov.

Exekúcia či bankrot?

Z pohľadu banky je exekúcia lepšia ako osobný bankrot klienta. Rozdiel je v tom, že exekúciou si vymáha konkrétnu pohľadávku, napríklad za nesplácanú hypotéku predajom domu či bytu. „Osobný konkurz je inštitút, ktorý rieši všetky záväzky dlžníka komplexne,“ dodáva D. Miša.

Ďalší dôležitý rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi je, že pri exekúcii sa dlžník zbaví svojich dlhov len tak, že dlhy zaplatí, a to splácaním alebo speňažením svojho majetku.

„Osobný bankrot, tak, ako je nastavený, je hlavne o reálnom zbavení sa dlhov dlžníkov a na reálne uspokojovanie veriteľov už zákonodarca myslel len veľmi málo. Ak sa pozriete na oficiálne štatistiky, uspokojovanie veriteľov v osobných bankrotoch sa blíži nule,“ dodáva R. Földeš. Podľa neho osobný bankrot extrémne chráni dlžníka a reálne poškodzuje veriteľov, pričom prináša aj morálny hazard v tom, že dlhy sa nemusia platiť.

Osobitný účet dlžníka

Banka bankrotujúcemu klientovi môže zriadiť Osobitný účet dlžníka. Tento účet zriaďuje správca konkurznej podstaty ustanovený súdom v mene a na účet dlžníka. Peniaze na takomto účte vo výške 10 tisíc eur nepodliehajú konkurzu ani exekúcii. Slúži v podstate na ochranu dlžníka.

Dlžník môže požiadať banku o vykonanie platieb z takéhoto účtu mesačne najviac do sumy 250 eur. Dlžník si s neho môže aj raz mesačne vyberať hotovosť, ale len podľa určených pravidiel. Účet stojí vo všetkých bankách rovnako 2 eurá.

Cesta k osobnému bankrotu

  • Obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
  • Podať na súde Návrh na osobný bankrot a uhradiť poplatok 500 eur
  • Súd vyberie či dôjde k oddlžením formou konkurzu alebo cez splátkový kalendár
  • Urobí sa zoznam majetku aj zoznam veriteľov
  • Dlžník sa môže uchádzať o oddlženie len raz za desať rokov
  • Veriteľ môže domáhať zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka v šesť ročnej prechodnej lehote od vyhlásenia konkurzu

Zdroj: pravnenoviny.sk, epravo.sk, Foto: Ivan Sedlák